Nižšie výdavky na školy ako v okolitých krajinách, spravodlivejšie prerozdelenie financií či budovy v zlom technickom stave. To je len zlomok informácií, ktoré predstavil rezort školstva a analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).
„Pri súčasnom stave verejných financií sa nemôžeme spoliehať iba na výrazné zvýšenie výdavkov na školstvo, a preto je kľúčové zabezpečiť efektívne využívanie dostupných zdrojov,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker.
Menej financií, než v okolitých krajinách
Podľa údajov z analýzy ÚPH a štatistík Eurostatu dávalo Slovensko v roku 2022 na predprimárne, primárne a sekundárne vzdelávanie 2,8 percenta HDP. V porovnaní s priemerom EÚ je to o pol percentuálneho bodu menej.
Hoci sa platy učiteľov v posledných rokoch zvyšujú, tak stále zaostávajú s ostatnými krajinami. Slovensko však dobieha Poľsko a Česko.
Samotné výdavky na žiaka sú taktiež nižšie, než v okolitých štátoch. Podľa ÚHP je najväčší rozdiel na druhom stupni ZŠ. „Na gymnáziách a odborných stredných školách míňa Slovensko na žiaka viac ako Estónsko aj krajiny V3 (Vyšehradská skupina),“ píše sa v správe.
Peniaze sa nerozdeľujú spravodlivo
Podľa analytikov je systém prerozdeľovania finančných prostriedkov z medzinárodného hľadiska štandardný. „Po množstve zmien sa však stal neprehľadným a v niektorých aspektoch aj nespravodlivým,“ uvádza sa v správe ÚHP, ktorá ďalej popisuje zmeny v prípade skutočných výdavkov, ktoré by pomohli mzdovému aj prevádzkovému normatívu.
V súčasnosti sú základné a stredné školy financované prostredníctvom štátneho rozpočtu a to až vo výške 95 percent. Ďalšie prostriedky získavajú aj od zriaďovateľov.
Školy dostali v roku 2023 viac ako 2,7 miliardy eur. „Od roku 2016 rastú výdavky na regionálne školstvo v priemere o 9 percent ročne. Rast je spôsobený bežných výdavkov, kapitálové výdavky v roku 2022 dosahovali podobnú výšku ako v roku 2016,“ pokračujú analytici.
Žalostný stav budov
Problémom slovenského školstva sú aj samotné budovy, do ktorých vlády neinvestujú dostatok finančných prostriedkov. „Hoci väčšina investícií smeruje do budov, ich investičný dlh v čase rastie. Budovy verejných škôl sú vo veľkej miere majetkom obcí a VÚC,“ píše správa ÚHP.
Priemerné opotrebovanie školských budov je na Slovensku približne 60 percent, čo sa každým rokom zhoršuje. Na dosiahnutie toho, aby sa investičný dlh nezvyšoval, je potrebné podľa Útvaru hodnoty za peniaze investovať vyše 84 miliónov eur ročne.
Aby sa budovy slovenských škôl dostali na priemernú úroveň stavu tých českých, je potrebné investovať až 715 miliónov eur.
Celú správu je možné nájsť na stránke ÚHP.
