Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave (RÚVZ BA) eviduje od začiatku roka 28 prípadov nákazy. Chorí sú vo všetkých okresoch BSK. Epidémia ale podľa odborníkov nehrozí.
Podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB) Evy Kliskej je aktuálne hospitalizovaných 9 pacientov s hepatitídou typu A. „Žiadny z týchto pacientov nie je v ohrození života.“
Najviac nakazených v Bratislave
Z pohľadu počtov nakazených hepatitídou typu A je najviac prípadov v okresoch Bratislava I a III – až sedem. Nasleduje Bratislava II so štyrmi chorými, Bratislava IV a V eviduje tri prípady. V okrese Pezinok sú nakazení dvaja ľudia a v malackom a seneckom po jednom človekovi. Tieto údaje sú od začiatku roka do 28. januára.
V minulom týždni (od 21. do 26. januára) pribudlo spolu 10 prípadov, najviac, až šesť v okrese Bratislava III. Malacký okres nezaznamenal žiadneho nového pacienta.
„Všetkým osobám, ktoré boli s chorými v úzkom kontakte, RÚVZ Bratislava nariadil lekársky dohľad pozostávajúci zo sledovania zdravotného stavu a podania očkovacej látky proti vírusovej hepatitíde typu A,“ povedala hovorkyňa RÚVZ Bratislava Katarína Nosálová.
Lekársky dohľad sa týka rodinných príslušníkov nakazených, spolupracovníkov v zamestnaní aj spolužiakov v školských a predškolských zariadeniach s ďalšími úzkymi kontaktmi. Epidémie sa však podľa odborníkov nemusíme obávať.
„Zaznamenali sme len sporadické alebo rodinné výskyty. V Bratislavskom kraji neevidujeme žiadnu epidémiu vírusovej hepatitídy typu A (VHA),“ hovorí RÚVZ Bratislava. Toto vírusové ochorenie však v BSK nemá jednoznačné ohnisko, ako pri prípadoch z východného Slovenska.
„BSK neeviduje hlásenie o zatvorení žiadnej z našich župných škôl. Informáciami, aká je situácia v školách u iných zriaďovateľov, BSK nedisponuje,“ povedala pre Záhorí.sk hovorkyňa Bratislavského kraja Lucia Forman.
Choroba špinavých rúk
Žltačku typu A nazývame aj ako chorobu špinavých rúk. Prenáša sa priamym kontaktom, najmä pri nedodržiavaní osobnej hygieny. „Zvlášť pri nedostatočnom umývaní rúk po toalete a pred jedlom), pri tesnom kontakte, hlavne v rodinách a v detských kolektívoch, alebo nepriamo kontaminovanou vodou a potravinami,“ uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR.
Príznaky podľa odborníkov pripomínajú chrípku s bolesťou brucha, kĺbov, nevoľnosťou či zvýšenou teplotou. Inkubačná doba od vniknutia do organizmu až po prejavenie prvých príznakov je rôzna, v rozmedzí 15 až 50 dní.
Očkovanie je podľa ÚVZ SR účinným prostriedkom pred ochorením, ale nie jediným. „Zdôrazňujú sa tiež aj faktory, ktoré pôsobia preventívne a to najmä vysoký hygienický štandard bývania, hromadné zásobovanie obyvateľstva nezávadnou pitnou vodou z kontrolovaných vodovodov, zabezpečenie kanalizácie.“
Aj to je dôvodom toho, že očkovanie proti žltačke typu A nie je na Slovensku celoplošné. To je možné aj postexpožične, teda po nakazení sa. Nezabráni však trvaniu karanténnych opatrení.
