INEKO zverejnilo rebríčky škôl za rok 2024. Tie však nemusia úplne odzrkadľovať, ktoré školy sú najlepšie. Inštitút upozorňuje aj na to, že zoradenie škôl neodráža ich komplexnú kvalitu. Podľa rezortu školstva je navyše porovnávanie výsledkov z testovaní citlivou témou.
„Rebríčky škôl komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov. Výsledky vstupujúce do rebríčkov nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl,“ upozorňuje INEKO.
Žiakov čakajú nové kriteriálne testy
Podľa odboru komunikácie rezortu školstva majú rebríčky škôl skôr negatívny vplyv na školský systém: „Najmä v súčasnosti, keď sa na školách zavádzajú zmeny v rámci kurikulárnej reformy.“ Ministerstvo hovorí aj o zverejňovaní výsledkov testovania a ich vzájomného porovnávania ako o citlivej téme.
„Školy a učitelia veľmi citlivo vnímajú, ak sa porovnávanie zakladá iba na vybraných parametroch, akými sú napríklad výsledky ich žiakov v testovaniach, či úspešnosť žiakov v súťažiach alebo počet žiakov prijatých na vysoké školy,“ hovorí rezort, podľa ktorého hodnotenie vyžaduje komplexné údaje ako rozvíjanie špecifických talentov či vplyv na psychické zdravie a pohodu žiaka.
Po zavedení kurikulárnej reformy sa na školy dostanú takzvané kriteriálne testy. „Budú realizované na reprezentatívnych vzorkách z čitateľskej a jazykovej gramotnosti, matematickej gramotnosti po ukončení všetkých troch cyklov a aj z prírodovednej gramotnosti (po 2. a v 3. cykle),“ pokračuje.
Ostrá skúška čaká tieto testy v máji a júni 2026, avšak len na vybraných školách v treťom ročníku ZŠ – po ukončení prvého cyklu novej kurikulárnej reformy.
Testovanie 5 je minulosťou
Nové testy do určitej miery nahradia Testovanie 5. Podľa ministerstva nebudú slúžiť na porovnávanie škôl a výsledky jednotlivých ZŠ nebudú zverejnené. „Spätná väzba bude poskytovaná cielene každej zapojenej škole a zverejnené budú iba výsledky na úrovni celej testovanej vzorky.“
Dôležitým tak zostane len Testovanie 9 ako výstupný a porovnávací test, z ktorého rezort získa komplexnú spätnú väzbu o stave vzdelávania po všetkých troch cykloch.
O zrušenom Testovaní 5 hovoril aj riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar: „Testovanie 5 je stále prerušené, nebude uskutočnené ani v aktuálne prebiehajúcom školskom roku. Rodičia, ale aj štát tak prichádzajú o časť drahocenných informácií.“
Ministerstvo školstva však v zrušení tohto testovania problém nevidí. „Hlavným dôvodom boli pripravované zmeny – zavádzanie kurikulárnej reformy do škôl a s ňou súvisiace zmeny v koncepcii testovania. Ministerstvo rozhodlo dostupné kapacity investovať prioritne na prípravu koncepčných zmien v oblasti testovania žiakov na základných školách,“ argumentuje rezort.
Odbor komunikácie zároveň hovorí, že ani po zrušení Testovania 5 nevzniká medzera v dátach o stave vzdelávania, keď dostupné údaje hovorili o napĺňaní cieľov aktuálneho kurikula. „Dá sa predpokladať, že Testovanie 5 by neprinieslo v tomto smere zásadné zistenia. Jeho zrušením nebude možné vypočítať takzvanú pridanú hodnotu vo vzdelávaní pre 2. stupeň ZŠ.“
Riaditeľ INEKO Dušan Zachar však hovorí, že celoplošné štandardizované merania sú dôležité na zabezpečenie spätnej väzby pre školy, zriaďovateľov a rodičov, ale aj nástrojom na odstránenie informačnej nerovnosti a rast kvality vzdelávania.
„V etape postupnej implementácie nového kurikula, prechodu k trom cyklom vzdelávania a presunu ťažiska vzdelávania na rozvoj spôsobilostí by táto hodnota prestala mať zmysel, lebo nebude možné dobre porovnávať navzájom školy v rôznych fázach implementácie zmien,“ podotýka odbor komunikácie ministerstva školstva.
Menej teórie, viac praxe
Postupne zavádzaná kurikulárna reforma už navyše nekladie dôraz na memorovanie množstva informácií, ale prepája predmety a prináša viac praxe. „V súlade s cieľmi kurikulárnej reformy je kľúčové sa zamerať na prípravu takých reformných krokov, ktoré povedú k zmenšovaniu rozdielov medzi školami, či celými regiónmi,“ pokračuje rezort školstva.
Porovnávanie a rebríček škôl má však podľa ministerstva skôr negatívny efekt, ktorý by ohrozil aj motiváciu škôl v zavádzaní nových reformných postupov a metód do vzdelávania. Nie je však tajomstvom, že slovenskí žiaci v súčasnosti zaostávajú nielen za európskym priemerom, ale aj v rámci V4.
„Nový vzdelávací program je z pohľadu rezortu školstva najdôležitejším projektom v oblasti základného vzdelávania za posledné tri desaťročia.“ Mladá generácia podľa ministerstva potrebuje schopnosti riešiť komplexné problémy a reagovať na výzvy dnešného sveta.
Postupné zavádzanie kurikulárnej reformy hodnotia učitelia na základných školách pozitívne. „Nový prístup k vyučovaniu zlepšil komunikáciu a motiváciu učiteľov aj žiakov, zmeny vidia aj v atmosfére na školách a duševnom zdraví žiakov,“ dodal rezort školstva.
