Nové výzvy aj ďalší rozvoj digitalizácie a informatizácie. To sú len niektoré z plánov ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v roku 2025. Problémom je však najmä nedostatočná rýchlosť čerpania eurofondov.
Slovensko musí v tomto roku minúť 1,5 miliardy eur, ak sa tak nestane, peniaze SR prepadnú. „Čerpanie je pomalé, no neskoro sme nezačali my, ale naši predchodcovia,“ hovorí minister Richard Raši.
Kanalizácie aj v tomto roku
Viaceré výzvy na stokové siete a čističky odpadových vôd boli vyhlásené už v rokoch 2023 a 2024. „V rámci niektorých z nich je stále možné predkladať žiadosti o nenávratný finančný príspevok,“ uvádza odbor komunikácie MIRRI. Ide napríklad o výzvu na výstavbu stokovej siete a čistiarní odpadových vôd za necelých 90 miliónov eur.
„Vzhľadom na to, že vo vyhlásených, respektíve ukončených výzvach už bola alokovaná celá suma určená na opatrenia na budovanie stokových sietí, harmonogram výziev na rok 2025 sa už nepočíta s vyhlásením ďalších výziev na toto opatrenie,“ upozorňuje rezort.
Podľa štátneho tajomníka Michala Kaliňáka však v tomto roku plánujú začať s národným plánom stratégie regionálneho rozvoja. „Príkladom rozvoja a pomoci regiónom bude Národný plán budovania verejných vodovodov a kanalizácií, ktorý tiež čoskoro predstavíme.“
Pomalé čerpanie eurofondov
Za nedostatočnú rýchlosť využívania prostriedkov z Európskej únie sú podľa súčasného vedenia MIRRI zodpovedné bývalé vlády Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. „Po nástupe nového vedenia ministerstva v októbri 2023 bolo urgentné vyhlásiť čo najviac výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný príspevok, čo je základným predpokladom na realizáciu projektov,“ hovorí odbor komunikácie.
Rezort to poukazuje v tabuľke, v ktorej podľa aktuálneho stavu vyhlásili celkovo 260 výziev v sume necelých 9 miliárd eur. Na porovnanie, prechádzajúce vlády v tomto programovom období za tri roky stihli podľa MIRRI vyhlásiť 27 výziev v sume 1,3 miliardy eur.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie zároveň hovorí, že na rýchlejšie čerpanie financií prijali aj ďalšie opatrenia, medzi ktoré patrí aj schválenie novely zákona o verejnom obstarávaní. „Skrátila priemernú dĺžku verejného obstarávania zo šiestich na jeden mesiac.“ Pomôcť má aj zlepšenie orientácie vo výzvach pre potenciálnych žiadateľov a verejnosť prostredníctvom mapy partnerstva.
O väčšej kompetencii regiónov v prípade čerpania sa nateraz neuvažuje. „Regióny už v súčasnosti disponujú kompetenciou rozhodovať o výbere projektov na svojom území, a to prostredníctvom takzvaných integrovaných územných investícii, na ktoré je vyčlenená suma 2,41 miliardy eur, čo tvorí 19,2 percenta alokácie Programu Slovensko,“ poukazuje MIRRI, podľa ktorého bola táto suma niekoľkokrát navyšovaná.
A práve Rady partnerstva s Kooperačnými radami územného mestského rozvoja rozhodujú o tom, ktoré projekty budú na danom území podporené z Programu Slovensko. „Pridelené kompetencie samospráv považujeme v tejto fáze implementácie fondov EÚ za dostatočné,“ dodalo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.