Monika Matúšová je študentka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Popri štúdiu sa stala členkou Spolku mladých historikov a postupne aj jeho predsedníčkou.
Dnešnou respondentkou rozhovoru Robím, čo ma baví je 21-ročná Monika z Radošoviec. Počas štúdia na gymnáziu v Senici si vybudovala vzťah k histórii, ktorý naďalej rozvíja. Aktuálne študuje na pedagogickej fakulte a v rámci štúdia sa zameriava na slovenský jazyk a literatúru v kombinácii s históriou. Počas vysokej školy sa pridala do školského klubu – Spolku mladých historikov, ktorého je teraz predsedníčka.
Čo ťa priviedlo k histórii a k zapojeniu sa do Spolku mladých historikov?
História ma zaujímala už počas môjho štúdia na Gymnáziu v Senici, kde som si k nej vybudovala také špeciálne puto. Dá sa povedať, že vždy som vedela, že ju pôjdem študovať. Do Spolku mladých historikov som sa zapojila vďaka ich projektu Murgaš, ktorého som sa stala súčasťou. Tento projekt vznikol v spolupráci so Spolkom Jozefa Murgaša a Jozefa Gregora Tajovského. Vytvorili sme interaktívnu hodinu, vďaka ktorej dokážeme deťom priblížiť osobnosť tohto vedca trochu iným, hravým, ale zároveň náučným spôsobom. K tomuto projektu boli vytvorené aj komiksy, ktorých som autorkou.
Ako vznikol váš Spolok a aké sú jeho hlavné ciele?
S prvotnou myšlienkou študentského spolku, ako voľnočasovej študentskej aktivity, prišla jedna zo študentiek histórie na Pedagogickej fakulty UK. Na jeho vzniku sa však podieľalo viacero študentov, ktorých spája láska k histórii. Jeho prvým predsedom sa v roku 2023 stal Filip Lopuch, po ktorom som túto funkciu prebrala ja. Cieľom Spolku je zoskupovať študentov a priaznivcov histórie, ktorí sa chcú dobrovoľne a vo voľnom čase rozvíjať vo svojom odbore inou formou, ako na prednáškach. Práve toto chce náš Spolok dosiahnuť vytváraním nových aktivít, osvetou a skvalitňovaním vzťahov medzi študentmi a fakultou.
Čo všetko organizujete?
Organizujeme rôzne stretnutia Spolku, v spolupráci s pedagógmi našej fakulty sa podieľame na pripravovaní prednášok, exkurzií či už po Slovensku alebo do zahraničia. Jednou z našich najzaujímavejších aktivít je historické kino, kde pozeráme historické filmy s odborným komentárom a prezentáciou vyučujúcich. Častokrát nás upozornia na to, čo je v danom filme vyobrazené dobre a čo naopak nie. Ale našou najväčšou aktivitou je už spomínaný Projekt Murgaš.
Aká historická téma alebo obdobie ťa najviac fascinuje?
Najviac obľubujem obdobie starovekého Egypta. Ja sama som bola v Egypte niekoľkokrát, aby som si tieto monumentálne stavby pozrela naživo, je to pre mňa fascinujúce.
Ak by si mala možnosť oživiť jedno historické obdobie a zažiť ho na vlastnej koži, ktoré by to bolo a prečo?
Chcela by som zažiť atmosféru Nežnej revolúcie, štrngať na námestí s kľúčmi a cítiť tú eufóriu z blížiacej sa slobody. Chcela by som stáť medzi ľuďmi, ktorí verili, že ich hlasy majú moc niečo zmeniť. Rozprávať sa so študentmi, ktorí organizovali protesty, cítiť ich odhodlanie a nadšenie pre lepšiu budúcnosť.
Sú nejaké historické mýty alebo nepresnosti, ktoré ťa iritujú?
Jedným z nich je ten, že povinnú školskú dochádzku nezaviedla Mária Terézia. Zaviedla síce školskú dochádzku, ale nie povinnú. Tú zaviedol až jej syn Jozef II.
Je nejaká historická osobnosť, ktorú považuješ za prehliadanú alebo podceňovanú?
Málokto vie, že moja rodná obec Radošovce je taktiež rodiskom významnej slovenskej astronómky Ľudmily Pajdušákovej. Bola nielen riaditeľkou Astronomického ústavu SAV, ale aj objaviteľkou piatich komét. Napriek jej prínosu pre vedu jej meno stále nie je dostatočne známe.
Myslíš, že sa dejepis učí na školách dobre, alebo by si navrhla nejaké zmeny?
Nemám zatiaľ možnosť porovnať, ako sa dejepis učí na všetkých školách, keďže som ho sama ešte nevyučovala. Do budúcna ale určite viem, že by som ho chcela učiť interaktívnym a pútavým spôsobom, ktorý by podporoval kritické myslenie, pretože jeho rozvíjanie je v dnešnej dobe veľmi dôležité.
Ako vnímaš postoj mladých ľudí k histórii? Majú o ňu záujem?
Postoj mladých ľudí k histórii je veľmi rôznorodý. Niektorí ju vnímajú ako nudný predmet v škole, zatiaľ čo iní sa o ňu zaujímajú aj mimo nej, objavujú ju cez filmy, knihy, podcasty či dokonca hry. Zastávam názor, že ak sa história prezentuje interaktívne a s dôrazom na prepojenosť so súčasnosťou, dokáže osloviť aj tých, ktorí by inak o ňu záujem nemali.
Čo by si odkázala ľuďom, ktorí si myslia, že história je nuda?
Skúste ju spoznať inak ako z učebníc, ktoré potrebujete do školy. História nie je len o memorovaní dátumov, mien a bitiek. História je krásna a dokážeme sa z nej poučiť. Veď predsa len, ako môžeme pochopiť súčasnosti bez poznania minulosti?