Hneď na úvod mám pre Vás otázku na zamyslenie. Čo by ste robili, ak by Vám lekári oznámili, že Vaše dieťa nie je tak celkom ako tie ostatné? Že k tomu, aby sa do bežného života zaradilo, budete potrebovať (Vy i ono) neskutočné množstvo energie, trpezlivosti, úsilia, odhodlania, odolnosti, vôle i finančných prostriedkov. A napriek tomu všetkému to neznamená výhru, ale len najvyššiu možnú pravdepodobnosť, že dostane na „bežný“ život aspoň šancu?
Ak si čosi také neviete ani len predstaviť, mám pre Vás dobrú správu. Presne takýmto detičkám teraz môžete pomôcť. Ako? Príspevkom do zbierky na rozvoj a prevádzku školy Šanca Malacky, ktorú nájdete na portáli Donio, prípadne zdieľaním tejto výzvy s Vašim okolím.
Prečo by ste mali prispievať, keď ani neviete komu a na čo? Predsa preto, že pokračujete v čítaní. Potom sa dozviete, že:
Škola Šanca Malacky vznikala ako miestnosť plná pomôcok, o ktoré sa chcela podeliť jedna mamička. Tá mamička bola Alexandra, zakladateľka Šance, ktorá si po predčasnom narodení synčeka vypočula diagnózu – spastická diparéza a akoby toho nebolo málo, časom pribúdali ďalšie. Aby som Vám to preložila do ľudskej reči, ide o formu detskej mozgovej obrny, pri ktorej utrpí najmä pohyblivosť a svalstvo dolných končatín. Začal im teda kolobeh vyšetrení a každodenných rehabilitácií. Rehabilitačné pomôcky sa hromadili a Alexandra sa rozhodla podeliť sa o ne s ďalšími dieťmi s podobným osudom. A tak v bratislavskej mestskej časti Ružinov vzniklo občianske združenie Šanca pre deti zamerané na fyzioterapiu pre deti.
Cirkus ale cestuje a po roku pôsobenia v Ružinove sa Alexandra s rodinou i s celým združením presťahovali na Záhorie, kde ho bolo potrebné opätovne vybudovať. Niektorým detičkám sa stav vďakabohu zlepšil, pre iné nebolo praktické dochádzanie a niektoré zostali rehabilitovať v Šanci napriek presunu. Lojalita je super, že?
Jedného dňa sa cesty Alexandry a Lucky sa skrížili. Nebolo to nič zvláštne, keďže sa obe pohybovali v podobnom prostredí. Luckinmu synčekovi Jurkovi bol totiž počas ich života v Prahe diagnostikovaný autizmus. Vtedy rodinka nezažívala práve najšťastnejšie obdobie. Na chvíľku sa i rozdelila, keďže Jurko na nezhody v partnerstve a s tým spojený stres nereagoval práve najlepšie. Lucka sa vrátila na východ k rodičom a Jurko začal navštevovať školu v Prešove na Vodárenskej ulici. Toto prostredie malo na Jurka pozitívny vplyv, preto keď si Lucka našla prácu v Bratislave ako marketingový špecialista, sedem mesiacov dochádzala na víkendy za synom. S manželom sa rozhodli opäť dať sa dohromady a po presťahovaní sa do Bratislavy začali riešiť i Jurkov prestup na inú školu, čo bolo ďalším dôvodom jej úmorného dochádzania na východ. Prestup dieťatka z jednej špecializovanej inštitúcie do druhej, navyše vzdialenej toľké kilometre, bol komplikovaný, no nakoniec sa podaril.
Práve v tomto období sa v Luckinej hlave zrodila myšlienka zriadiť centrum pre deti so špeciálnymi potrebami, začala sa venovať blogu, natáčať videá, fotiť a šíriť povedomie o poruchách autistického spektra. Dokonca sa jej podarilo zorganizovať väčšiu výstavu v obchodnom centre Bory Mall. Pokúšala sa i o iniciatívu a zbierku, ktorá sa ale nestretla s pochopením.
Čím viac o sebe dávala vedieť, tým viac ľudí sa okolo nej vyrojilo. Boli zvedaví, kládli otázky, chceli pomôcť alebo hľadali pomoc. Centrum v tej dobe fungovalo ako fyzioterapia pre deti a dospelých. Vďaka Luckiným skúsenostiam s autizmom sa prepojila jej životná cesta s tou Alexandrinou, a tak sa v Šanci zriadila terapeutickú miestnosť pre špeciálneho pedagóga. Rozrástlo sa teda o nové možnosti intervencií aj pre deti s mentálnym znevýhodnením. Neskôr sa do pracovného tímu Šance pridalo viac špecialistov, terapeutov a začiatkom roka 2022 po stretnutí s rôznymi inšpirujúcimi sa ľuďmi a organizáciami padol návrh založiť školu.
V roku 2023 dostalo občianske združenie príspevok od mesta Malacky, ktorý využilo na rozšírenie a zariadenie priestorov. V budove, kde Šanca sídlila, zostali prázdne miestnosti po bývalej firme, ktoré Lucka s Alexandrou za pomoci rodinných príslušníkov postupne premenila na miestnosti vhodné pre učenie sa, terapie a cvičenie. Prvotnou myšlienkou bolo zriadiť v týchto priestoroch denný detský klub pre deti s potrebami, čo sa však nepodarilo. Priestory tak stáli bez využitia celý jeden rok. Až v lete 2024 sa konečne podarilo pretaviť myšlienku školy Šanca do reality.
V septembri 2024 sa teda začal prvý školský rok v škole Šanca Malacky, zameranej na vytváranie zázemia pre rodiny a komunity s rôznym zdravotným znevýhodnením či raritnými diagnózami a najmä bezpečného prostredia pre rozvoj a rast detí so špeciálnymi potrebami.
Takto v skratke to znie možno jednoducho, jednoduché to ale vôbec nebolo. Za vznikom školy je veľa práce, energie, potu a hlavne príbehov ľudí, ktoré sa prepojili v snahe pomôcť. A to vravíme iba o vzniku. Prevádzkovať a udržať takéto zariadenie je tiež jedným z heroických výkonov. Keďže rodičia týchto detičiek zvyčajne nemajú peňazí na rozdávanie a škola by ich nerada zaťažovala ďalšími výdavkami, zrodila sa táto výzva. Výzva, ktorou môžete pomôcť deťom v ich živote a rozvoji, prevádzkovateľom nielen v zabezpečení fungovania tejto inštitúcie, ale i v jej vylepšovaní a poskytovaní kvalitnejších služieb. Výzva je podporou výnimočných rodičov i detí, z ktorých mnohé výnimočnými naďalej zostanú, avšak vďaka škole dostanú možnosť zaradiť sa. Výzva, ktorá je šancou na život, aký žijeme my ostatní a berieme ho ako samozrejmosť.
Bežte ju teda podporiť, šírte ju zdieľaním a postarajte sa spolu s nami o to, aby bol tento svet aspoň pre pár detí lepším miestom, v ktorom sa im bude žiť ľahšie. No varujem vás, dobré skutky sú prudko návykové 😊