O rozhovor sme poprosili pána Antona Emricha, starostu obce Moravský Sv. Ján a tu vám prinášame jeho plné znenie.

Pán starosta, vedeli ste o nás a našich aktivitách aj pred tým, než ste nastúpili na pozíciu starostu obce?
Vedel som o aktivite mladých ľudí, ktorí z vlastnej iniciatívy čistili okolie obce.


Konkrétne ktorú doterajšiu činnosť EkoJany oceňujete najviac a naopak, ku ktorej by ste mali nejaké výčitky?
Nedá sa povedať, že niektorú akciu oceňujem viac. Cením si každú akciu, lebo dúfam, že ak Vám vydrží zanietenosť a chuť, počet tých, ktorým záleží na našom životnom prostredí a sú ochotní niečo urobiť, bude stále viac a naopak tých, po ktorých sa musí upratovať, bude už len menej. Výčitky nemám k žiadnej.

V máji tohto roka organizovala obec Veľké jarné upratovanie, ktorého sme sa okrem iných zúčastnili aj my. Ako by ste zhodnotili túto akciu, a bude obec v podobných aktivitách pokračovať?
Túto akciu hodnotím ako veľmi úspešnú. Zapojilo sa veľa občanov a nie len z Moravského Svätého Jána a nie len tí, čo prišli pred obecný úrad. Upratovalo sa všade, okolie obce, železničná zastávka, park za kostolom, námestie, školské ihrisko, štadión, čistili sa kanály, priekopy… a až na ojedinelé výnimky, bolo upratané a pokosené pred každým domom. Zapojili sa prakticky všetky organizácie, niektoré o týždeň skôr, niektoré o týždeň neskôr. Patrí za to všetkým veľká vďaka a dúfam, že nabudúce to bude ešte lepšie.

Prednedávnom, bolo to aj v správach, bola do éteru vypustená správa o dovoze odpadu z Rakúska a vyhadzovaním ho v katastri obce Mor. Sv. Ján. Myslíte si, že sa naozaj jedná o rakúskych občanov, resp. bol nejaký výsledok pri policajných kontrolách, ktoré boli následne zavedené?
Dá sa s určitosťou povedať, že odpad pochádza z Rakúska, ale či ho sem vozia rakúski občania, to sa s určitosťou povedať nedá. Osobne si myslím, že je to tak 50 na 50. Policajné kontroly zatiaľ nepriniesli žiadne výsledky. Chceme aby boli nepravidelné, lebo si uvedomujem, že obťažujú slušných ľudí, ktorí v častých prípadoch cestujú denne.

Na Slovensku je stále móda vyvážať odpad, či už komunálny, alebo aj stavebný, do lesov. Kde si myslíte, že je hlavný problém? Je málo kontajnerov, resp. málo miest na zvážanie takéhoto odpadu, alebo je to jednoducho v ľuďoch?
Čo sa týka starých elektrospotrebičov, tak to je len v ľuďoch. Napriek tomu, že je možnosť denne takýto odpad bezplatne odovzdať na dvore za kultúrnym domom, stále sa objavujú nové skládky v lesoch. To isté platí aj o komunálnom odpade, každý má, alebo by mal mať popolnicu a máme aj si myslím, že postačujúci počet kontajnerov na pet fľaše, sklo a papier. Horšie je to so stavebným odpadom a veľkorozmerným ako je napríklad starý nábytok. Tento problém sa snažíme riešiť prostredníctvom eurofondov. Ale veľmi by pomohla aj väčšia zodpovednosť občanov.

Nepochádza náhodou tento trend z pred roka 1989? Veď hneď za hranicami, v Rakúsku, je čisto kam sa len pozreme. Môže to byť spôsobené napríklad tým, že Rakúsko bolo už „západné“ a celkovo tam bola mentalita ľudí niekde inde a my k tomu smerujeme až teraz?
Určite tu sú nejaké následky tej doby, ale musím podotknúť že v širšom slova zmysle. Nie je to len o mentalite ľudí, ale aj o legislatíve, ktorá rieši nakladanie s odpadom. Tu ešte stále platí :“Papier znesie všetko.“ Niektoré normy sú prijaté len preto, aby boli, ale či sa dodržujú, alebo či sa vôbec dajú dodržovať, to už je bohužiaľ druhoradé. Rakúsko je asi niekde inde, ale hlavne ekonomicky a to je tiež jeden z faktorov, ktorý má negatívny vplyv na riešenie problému s odpadom.

Čo si myslíte, že by pomohlo, aby si ľudia viac uvedomovali to, v akom prostredí žijú a aby si ho sami neničili?
Zisťujem, že niektorí ľudia sú asi nepoučiteľní a v takomto prípade pomôže len sankcia. Viem, že finančná situácia nie je ružová, ale budeme nútení zistené prípady zverejňovať a hlavne pokutovať. V súčasnosti riešime napríklad pána Maxiána zo Sekúl, ktorý vyviezol stavebný odpad na pole, alebo pani Jánoškovú s Veľkých Levár, ktorá u nás nechala vizitku v podobe igelitových vriec s komunálnym odpadom.

Sú v obci plánované nejaké zmeny, ktoré sa týkajú životného prostredia? Mám na mysli výsadbu/výrub stromčekov, úprava/revitalizácia zelených plôch… ?
V prvom rade sa snažíme revitalizovať formou europrojektu skládku na „húsarisku“ a tiež formou dotácie aj vybudovanie zberného dvora aj s následnou likvidáciou a odvozom triedeného odpadu. Plánujeme v blízkej budúcnosti nejaké zmeny, ale nie len z hľadiska estetického, ale hlavne musíme riešiť dažďovú vodu, ktorá v mnohých prípadoch robí ľuďom veľké starosti. Riešime tiež likvidáciu veľkých, suchých, ale hlavne už nebezpečných stromov.

Na záver, čo by ste odkázali občanom Moravského Sv. Jána, a nielen im, ale aj všetkým, ktorí si tento rozhovor práve teraz čítajú?
Asi nie len v Moravskom Svätom Jáne, ale aj v iných obciach je spolu s bytovou otázkou najväčší problém práve odpad. Jeho zber, triedenie, skladovanie, likvidácia. Na jednej strane je obec, ktorej povinnosť riešiť tento problém vyplýva zo zákona, jej možnosti či už finančné, alebo legislatívne, ale na druhej strane platí, že samotný prístup občanov k životnému prostrediu, ich disciplinovanosť, tie možnosti obce riešiť daný problém môžu uľahčiť, alebo naopak, sťažiť. „Ľahko sa obci darí likvidácia čiernych skládok, keď občania pomôžu, ale ešte ľahšie to je, keď čierna skládka nevznikne.“

Ďakujem Vám za rozhovor a prajem pekný deň.
Aj ja ďakujem a prajem pekný deň.

Maroš Čermák, Foto: Silvia Stupavská


.
Toto je čítané

Seničania podpisujú petíciu proti prevádzke na spracovanie plastového odpadu

Petíciu proti podnikateľskému zámeru spoločnosti SETECO, s. r. o. vybudovať v Senici…

BM: Ustekana sobota