Na kanalizáciu je pripojených 71 percent obyvateľov. V porovnaní so štátmi Európskej únie je Slovensko podpriemerné a zároveň aj najnižšie z krajín V4. Súčasné tempo budovania by prinieslo odkanalizovanú krajinu až o 32 rokov.
„Slovensko neplní cieľ pripojenosti vyplývajúci zo súčasnej európskej smernice, spomedzi stanovených 356 aglomerácií je len 53 odkanalizovaných nad 98 percent,“ uvádza v analýze Inštitút environmentálnej politiky.
Zaostávajú štyri kraje
Za celoslovenským priemerom sú Trenčiansky, Nitriansky, Banskobystrický a Košický kraj. Naopak, nadpriemerná miera pripojenia je v Bratislavskom kraji. V obciach do 2 000 obyvateľov je na kanalizáciu pripojená len tretina obyvateľov. Problém je tak aj na Záhorí.
Slovenský cieľ pre pripojenosť v aglomeráciách nad 2 000 obyvateľov je 85 percent. Európska komisia však vyžaduje až 98 percent.
„V podobnej situácii sú aj iné štáty, ktoré si stanovili národný cieľ nižší ako 98 percent. V súčasnosti nie je naplnený ani národný cieľ na úrovni 85 percent,“ upozorňuje IEP.
Tempo je pomalé
Od roku 2021 narástol podiel obyvateľov pripojených na kanalizáciu z 55 na 71 percent. Podľa analýzy by Slovensko potrebovalo na odkanalizovanie všetkých obcí dobudovať vyše 12-tisíc kilometrov kanalizácií. Polovica z toho je v obciach s viac ako 1 000 obyvateľmi.
„Štátu sa od roku 2001 do roku 2022 podarilo zvýšiť dĺžku kanalizácií zo 6,5- na 15,5-tisíc kilometrov, čo je približne 430 kilometrov ročne,“ hovorí Inštitút environmentálnej politiky.
V prípade udržania tohto tempa a uprednostnení obcí nad 1 000 obyvateľov by mohli byť odkanalizované v roku 2043, všetky obce o štyri roky neskôr.
„Odhad na základe lineárneho rastu dĺžky kanalizačnej siete je optimistickejší ako odhad založený na raste miery pripojenia,“ podotýka IEP.
Navyše, Slovensko je na budovaní kanalizačnej siete závislé predovšetkým na eurofondoch. Postupne sa však zvyšuje aj objem financií zo štátneho rozpočtu. Z európskych zdrojov boli od roku 2002 využité takmer 2 miliardy eur.
Celková suma, ktorú Slovensko potrebuje na budovanie je takmer o polovicu nižšia. „Na plnenie cieľov súčasnej smernice je v období 2021 – 2027 vyčlenených viac ako 400 miliónov eur, celková potrebná suma je takmer miliarda eur,“ pokračuje IEP.
Na vybudovanie stokovej siete na úrovni 98 percent ako aj na investičný dlh existujúcej infraštruktúre by boli potrebné ďalšie stovky miliónov eur.
„Od roku 2002 boli hlavným zdrojom investícií do kanalizácií Európske štrukturálne a investičné fondy a v menšej miere Environmentálny fond. Zo štrukturálnych fondov boli vynaložené 2 miliardy eur,“ uzatvára Inštitút environmentálnej politiky.
Samotné štrukturálne fondy majú postupne klesajúci priemerný ročný objem. Zdroje z Envirofondu postupne narastajú, podľa IEP je to priemerne 38 miliónov eur ročne.
