Lucia Kotvanová je galerijnou pedagogičkou, vizuálnou umelkyňou a kurátorkou. Pôsobila v Kunsthalle Bratislava aj v Slovenskej národnej galérii, odkiaľ začiatkom apríla odišla spolu s viacerými kolegami na protest proti aktuálnej kultúrnej politike. V rozhovore pre Záhorí.sk hovorí o súčasných dopadoch politiky na kultúru, nekompetentnosti ministerky Martiny Šimkovičovej aj o špecifickosti povolania galerijnej pedagogičky.
V rozhovore sa dočítate:
- Aký je stav slovenských kultúrnych inštitúcií?
- Aký vplyv má súčasná politika na kultúrnu obec?
- Aká bude budúcnosť kultúry na Slovensku?
V akom stave sú teraz kultúrne inštitúcie na Slovensku?
Z vlastnej skúsenosti môžem asi hodnotiť len stav SNG, kde som donedávna pracovala, ale sama zachytávam, ako aj ostatní, mnoho informácií aj o iných inštitúciách.
Možno by som si dovolila zhodnotiť, že na základe prístupu súčasného vedenia ministerstva kultúry sú kultúrne inštitúcie v jeho správe vo veľkom ohrození a mnohé z nich už v rozklade, k čomu vďaka predchádzajúcim povereným riaditeľom (Antonovi Bittnerovi, Milošovi Timkovi, Jurajovi Niňajovi) a nezákonne novozvolenému riaditeľovi Jurajovi Králikovi speje aj Slovenská národná galéria.
Vďaka jej dosadzovaniu nekompetentných a neprofesionálnych „svojich“ ľudí na miesta riaditeľov odborných inštitúcií a protiprávne vyhadzovanie ich dlhoročných vedúcich zamestnancov zničila už inštitúcie ako je Slovenské národné divadlo, neslávne slávne Múzeum Betliar, Slovenské literárne centrum, Slovenské národné múzeum a mnoho iných.
Za zmienku v tejto súvislosti rozhodne stojí plán pani ministerky obmedziť počet štátnych kultúrnych pamiatok z 15 000 na 2 000. Zaujímavé je, že logický dôvod k tomuto kroku oficiálne nevyjadrila, ale myslím si, že každý z nás je schopný sa dovtípiť, čo je jej skutočným zámerom. Okrem delimitácie štátnych inštitúcii ministerstvo manipuluje aj s financovaním neštátnych kultúrnych inštitúcii, nechválne známymi zmenami vo Fonde na podporu umenia.
Z ministerstva pod vedením Martiny Šimkovičovej od začiatku dochádza k odvolávaniu riaditeľov, zastaveniu dotácií pre queer kultúru či kritike viacročného financovania projektov. Znamená to, že sa vraciame k modelu, kde kultúra slúži ako nástroj ideológie a bude len „slovenská” ako hovorí rezort?
Bodaj by mala pani ministerka aspoň nejakú ideológiu, ale bohužiaľ, ani toho nie je schopná. Oháňa sa tradičnou kultúrou, ale aj samotní folkloristi proti nej protestujú spolu s inými predstaviteľmi rôznych druhov kultúr a kultúrnymi pracovníkmi, pretože ani túto kultúru nepodporuje a dokonca, rovnako ako ostatné oblasti, dostáva do krachu a šikanuje ju.
O tom svedčí nedávny protest folkloristov pred ministerstvom kultúry, kde kritizujú jej konanie najmä v súvislosti s ovplyvňovaním Fondu na podporu umenia. Vo svojich príhovoroch hovorili o tom, že pani ministerka neničí len FPU a ostatnú kultúru, ale aj celý ekosystém folklóru, ktorý budovali celé generácie. Zdôraznili tiež, že nepotrebujú, aby mal folklorizmus zvýhodnený režim oproti iným. Prízvukovali, že všetci, čo slovenskú kultúru vytvárajú, sú rovnako dôležití a to, čo potrebujeme, je odbornosť, nie zneužívanie na politické ciele.
Oháňať sa slovným spojením ako „slovenská kultúra“ je absurdné, samozrejme, že kultúra je aj slovenská, vždy bola, vždy bude, a nikto proti tomu neprotestuje. Existuje, ako tradičná slovenská kultúra, tak aj tá súčasná, alternatívna, queer, amatérska, profesionálna, naivná, politická, ľudová, konzervatívna, progresívna, estetická, konceptuálna a vlastne, akýkoľvek prídavok jej môžeme dať, slovenská bude. Každá z nich má samozrejme miesto na našej kultúrnej scéne, má svoju hodnotu a zmysel. Každý z nás má právo vybrať si podľa vlastného vkusu to, čo sa mu páči. Každý máme právo na slobodný výber.
Pani ministerka sa rada oháňa aj slobodou slova, pritom sama chce kultúru obmedzovať a toto právo jej uprieť. Očividne sa považuje za privilegovanú a niečo viac, aj napriek tomu, že odborne okolo kultúry ani nešla. Rovnako je obmedzené povyšovať sa nad iné kultúry, ktoré sú rovnako dôležité, a hlavne sa navzájom ovplyvňujú a vždy ovplyvňovali a hranice štátu na to nemajú žiadny vplyv, samozrejme. A taktiež nikto nespochybňuje, že na slovenskú kultúru nie je hrdý. To znamená, že je to len nezmyselný výkrik do tmy, ktorým chce zakryť svoje skutočné zámery.
Ideológia, ako taká politická stratégia, má jasný vyšší cieľ pre budúcu spoločnosť na úkor tyranie občanov. Stratégia ministerky však vyšší cieľ nemá. Na základe ideológie vládnuce strany „protekujú“ tie veci verejné (ako aj kultúru), ktoré podporujú ciele samotnej ideológie, ostatné utláčajú. Počas poslednej totality, ktorú sme tu zažili – komunizmu, to bol v prípade kultúry socialistický realizmus ako nástroj propagandy. Jeho neslávnym dôkazom je dnes bohužiaľ aj socha Svätopluka (komunistického sochára Kulicha) pred Bratislavským hradom, ktorej osadenie inicioval Robert Fico. Cieľom našej ministerky nie je verejný záujem, iba jej vlastný, a utláča aj tú kultúru, ktorou sa obhajuje.
Myslím si, že pôvodný zámer bol zneužiť princíp propagandy a ideológie v jej politickom konaní, ale ani to jej veľmi nejde, keďže si nevie ani obliecť správny kroj. Toto jej konanie skôr pripomína ikonickú taktiku svetovej politiky, ktorá sa stále viac obracia k hľadaniu pomyselného spoločného nepriateľa, ktorý môže za všetky problémy občanov a spoločnosti. Je to však len zásterka – spôsob, ako odpútať pozornosť od vlastných zločinov a chýb. V súčasnosti je to základná cesta k moci a k tyranii. Je nad slnko jasné, že žiadny cudzinci, LGBTI+ ľudia a iní nevyhovujúci svojimi názormi, nemôžu za problémy občanov.
V posledných týždňoch rezonujú správy o dotáciách FPU, mnohé tohtoročné folklórne podujatia peniaze stále nedostali, ministerka Šimkovičová z toho obviňuje riaditeľa FPU. Bude sa tak verejnosť skladať už aj na kultúru?
Úlohou Fondu na podporu umenia bola dlhoročne podpora nezávislej neštátnej kultúry a projektov prospešných pre širokú verejnosť a občanov tohoto štátu. Financie, s ktorými operuje, sú očividne pre ministerstvo lákavé, ale nie s úmyslom podpory verejnosti. Asi aj preto začalo úmyselne s fondom manipulovať. Nielen návrhom zmeny zákona o fonde, ale aj dosadzovaním vlastných nominantov do komisií, z ktorých odstúpilo mnoho odborníkov, ktorí sa nemohli prizerať úmyselnému manipulovaniu ich rozhodnutí.
Nezávislé komisie pod vedením súčasného ministerstva absolútne stratili svoju funkciu a boli im odobraté ich kompetencie a paradoxne vlastne aj jediná náplň ich práce. Po protestnom odchode členov komisií nastal problém, keď jej nominanti prestali plniť svoju funkciu a neboli schopní sa od decembra dostaviť na zasadnutie komisie, práve v kategórii tradičnej kultúry a podpory folklóru. Po verejnej kritike tejto situácie, nastala očividne na ministerstve panika a protizákonne si ministerstvo vyžiadalo, aby boli žiadosti sprístupnené členom rady, ktorí mali rozhodnúť o podpore bez vyhodnotenia odbornej komisie.
Pani ministerka sa tak sama zamotala do vlastných podvodných taktík a vlastnej neschopnosti a neschopnosti ňou dosadených ľudí. Zákonná lehota vyhodnotenia programu už uplynula a protizákonnými metódami sa to snažia zakryť, čím trpí celá nezávislá kultúra na Slovensku aj jej obľúbený folklór. Väčšine folklórnych súborov tak odstavila činnosť minimálne na rok.
Kultúru mnohé vlády aj verejnosť odsúvali na posledné miesta a nevenovali jej veľkú pozornosť. Posledné mesiace však často plní titulné strany, keď čítame neraz o protestoch ľudí z kultúrnych obcí. Je podľa vás situácia v takom stave, že o pár týždňov nebudeme chodiť do múzeí, galérii či divadiel, pretože nebude mať kto návštevníkov sprevádzať?
Ministerstvo kultúry, ako také, nie je veľkým zdrojom financií, preto býva aj posledné, o ktoré majú parlamentné strany záujem. Možno práve preto sa k tomuto ministerstvu dostala bývalá moderátorka, ktorá, podotýkam, bola prepustená z komerčnej televízie pre svoje nenávistné a rasistické prejavy voči rôznym skupinám obyvateľstva. Ale pani ministerka prišla na to, že síce veľmi výnosný tento rezort nie je, ale v jeho správe je kultúrne dedičstvo nedozernej hodnoty.
Ktovie prečo, nerátala s tým, s akým odporom z kultúrnej obce sa stretne. V kultúre po väčšine pracujú ľudia, ktorí svoju prácu nerobia prioritne pre peniaze, ale preto, že ich práca má zmysel pre spoločnosť. Stačí sa pozrieť do neďalekej minulosti, kedy to boli práve študenti, umelci a kultúrni pracovníci, ktorí stáli za vznikom Nežnej revolúcie.Pani ministerka kultúru svojimi skorumpovanými taktikami nikdy neumlčí, lebo kultúra vyznáva iné hodnoty.
Nielen, že nebude mať kto ľudí sprevádzať, skôr hrozí to, že pod jej vedením sa nebude dať ani na čo pozerať, teda, z kultúry sa vytratí akákoľvek skutočná kultúra. Hlavne s jej prístupom zruinuje kultúrne inštitúcie do krachu, takže sa bojím, že neprežijú, ako tie štátne, tak tie neštátne, ktoré získavali podporu Fondu na podporu umenia.
Rozhodne tu ide o peniaze a o majetky, nielen o kultúrnych pracovníkov. Naše miesta v národnej galérii nahrádzajú neodborní neprofesionálni pracovníci, ktorí ale poslúchajú nariadenia zhora. Ich najväčším úspechom je zatiaľ nevyplácanie faktúr a platov za už vykonanú prácu a vešanie veľkonočných vajec na umelecké diela.
Nie je náhoda, že nám to pripomína bývalý režim. Už počas dočasného riaditeľovania pána Niňaja vodil protizákonne do depozitov „svojich známych” potajomky. Nie je náhoda ani to, že dosadený v netransparentnom konaní nový riaditeľ SNG, pán Králik, vo svojej koncepcii nielenže kopíruje absurdné výroky z Wikipédie, ale jeho hlavným bodom do budúcnosti je úmyselná delimitácia a rozpredané zbierok a nášho kultúrneho dedičstva, čo je samozrejme v rozpore so zákonom.
Ako galerijná pedagogička ste pôsobili v Kunsthalle Bratislava aj v SNG. Je pre takúto profesiu na Slovensku ľahké uplatniť sa?
Táto profesia je veľmi špecifická a na Slovensku vlastne dosť mladá. Som hrdá na to, že som mala tú česť dlhoročne spolupracovať s Danielou Čarnou, ktorá má veľké zásluhy na jej rozvoji na Slovensku. V súčasnosti je táto profesia zastúpená skoro v každej rozvíjajúcej sa galérii na Slovensku, kde je mnoho kvalitných galerijných pedagógov.
Ale, čo si budeme hovoriť, zrovna veľa voľných pracovných miest v tejto oblasti na Slovensku nie je. Taktiež zo SNG odišlo celé oddelenie galerijnej pedagogiky, kde pracovali vynikajúci profesionáli a odborníci, ktorí si spolu so mnou hľadajú nové uplatnenie. SNG tým prišla o nesmiernu hodnotu, ktorú už nikto nenahradí. Rozhodne nie nikto, koho tam ministerstvo dosadí.
Aj preto, čo sa v súčasnosti s kultúrou deje, si stále viac uvedomujem, ako je tento odbor dôležitý pre spoločnosť. Z môjho pohľadu je to veľmi špecifické, okrem práce v SNG som aj učiteľka na súkromnej umeleckej škole, za čo som nesmierne vďačná. Dokonca, jeden z mojich projektov, ktoré som začala rozvíjať v SNG, sa mi podarilo uplatniť v inej inštitúcii, kde v ňom môžem pokračovať. Nikdy sa nevzdám idei pokračovať v mojej práci. Je pre mňa ťažké zmieriť sa s tým, že nemôžem pokračovať v SNG, po tom všetkom, čo sme spolu s kolegami vybudovali.
Bolo pre vás presunutie Kunsthalle Bratislava pod SNG zlým krokom?
Nie je to prvýkrát, čo sa to stalo, a tak ako vtedy, tak ani dnes to dobrý krok samozrejme nie je. Kunsthalle dlhé roky bojovala o samostatnosť a podarilo sa jej získať status samostatnej inštitúcie už pred rokmi. Prechod pod SNG bolo najnelogickejším krokom, bohužiaľ, ako väčšina rozhodnutí súčasného ministerstva. Nedáva to žiadny zmysel, ani reálny dôvod. Tento krok bol rozhodne koniec Kunsthalle.
Akú budúcnosť má súčasné umenie na Slovensku v kontexte aktuálnej situácie?
Súčasné umenie je odrazom aktuálnej doby, určite bude naďalej reflektovať súčasnú spoločenskú situáciu, a aj keby sa pani ministerka akokoľvek snažila, nezničí ho. Práve naopak, neuvedomuje si, že súčasní umelci budú o to viac bojovať za slobodnú kultúru a slobodu spoločnosti. Na tejto situácii sa dajú badať podobné znaky ako za komunistického režimu, kedy bola rovnako vyvíjaná snaha urobiť zo súčasného umenia niečo zlé, ale to nezabránilo tomu, aby sa rozvíjalo na vlastnej alternatívnej platforme, formou bytových výstav, happeningov a podobne.
Prežije takéto tlaky slovenská kultúra pod vedením ministerky Martiny Šimkovičovej?
Môže zruinovať inštitúcie, ale slobodnú kultúru nikdy neporazí, nech sa bude akokoľvek snažiť.
