Herečka Slovenského národného divadla Jana Kovalčíková hovorí o svojom vzťahu k novému cirkusu aj skúsenostiach s hraním pod holým nebom. V rozhovore, ktorý vznikol na festivale Cirkul’art, predstavuje postavu Leny zo seriálu Dunaj, k vašim službám, ktorý podľa nej prináša dôležité témy s presahom histórie do súčasnosti.
V rozhovore sa dočítate:
- Aký má vzťah k novému cirkusu?
- Ako vníma presah tanca a divadla?
- V čom je pre ňu výnimočný seriál Dunaj, k vašim službám?
Verejnosť vás pozná ako herečku z divadla a televízie. Aký máte vzťah k novému, modernému cirkusu?
Veľmi pozitívny. Inak by som, samozrejme, neprijala túto krásnu ponuku, ktorej som sa veľmi tešila. Mám to veľmi rada. Je to pre mňa atraktívne, ale zároveň sa aj miestami bojím. Práve sme po vystúpení veľmi akrobatických čísel, takže je to až dychberúce.
V uplynulých dňoch sme v Malackách videli Divadlo Bolka Polívku, vystúpil tu aj ukrajinský sólista Cirque du Soleil. Vidíte v tejto forme umenia niečo, čo klasické divadlo nedokáže sprostredkovať?
Absolútne – ako mnoho iných vecí. Samozrejme ako klasické divadlo. Ale čo nás všetkých, umelcov, podľa mňa spája, je silný zážitok, katarzný moment a, ako som už povedala dychberúce vystúpenia. Čiže to je to, čo nás spája. To, čo nás možno nespája alebo čo je iné, sú určite akrobacie a rôzne krkolomné kúsky, na ktoré v klasickom divadle ani nemáme podmienky a ani ten potrebný talent, podľa mňa, a už vôbec nie tvrdú drinu, ktorú majú za sebou umelci, ktorí tu vystupujú.
Mnoho vystúpení tu prebieha bez akýchkoľvek slov. Vy, herci, potrebujete slová na vyjadrenie. Viete si predstaviť, že by ste odohrali nejaké predstavenie bez slov?
Ja som už dokonca hrala takú postavu, že som bola nemá, a na konci som iba vykríkla jedno slovo. Čiže samozrejme, viem si to predstaviť.
Má podľa vás nový cirkus potenciál pritiahnuť ľudí, ktorí do divadla bežne neprídu?
Určite. Myslím si, že tento festival má potenciál pritiahnuť naozaj, že absolútne širokú verejnosť, ktorá nemusí byť striktne milovníkom klasického divadla alebo umenia. Práve toto je podľa mňa priestor, kde sa ľudia môžu zoznámiť s iným spôsobom umeleckých výkonov. A je to naozaj podujatie pre absolútne širokú verejnosť.
Hrali ste niekedy mimo divadelnej scény či seriálových ateliérov, napríklad na verejnosti?
Áno, aj festival vo Zvolene hráva dokonca na nádvorí zámku. Takže áno, veď aj Shakespearovské slávnosti sa odohrávajú vonku. My sme hrali aj v Bratislave na nejakom nádvorí. Čiže mám skúsenosť aj s hraním vonku alebo na festivale Pohoda.
V tanečnej šou Let’s Dance ste tancovali aj contemporary tanec, čo môžeme porovnať so súčasným umením, ktoré vidíme aj tu na festivale. Ako si na to spomínate?
Milujem contemporary a súčasný tanec. Milujem akýkoľvek druh tanca, takže na to spomínam len pozitívne. Pre mňa ako herečku to bolo veľmi zaujímavé, cez pohyb a možno, že aj cez ten nemý a cez tú pieseň sprostredkovať nejaké emócie.
Využili ste znalosti z Let’s Dance aj v divadle?
Určite. Naozaj, ten Let’s Dance mi do života priniesol minimálne širšiu optiku vnímania svojho tela, a to, čoho som schopná alebo čoho nie som schopná. Respektíve, kde sú a kde nie sú moje limity.
Aktuálne hráte postavu Leny v seriáli Dunaj, k vašim službám. V čom je pre vás táto osoba inšpiratívna alebo niečím iná než ste doteraz hrali?
Je to veľmi silná a emotívna žena s feminizujúcimi prvkami, ktoré na tú dobu podľa mňa neboli až tak nejako jednoznačné, že každá žena týmto oplývala. Takže práve preto si svoju postavu Leny veľmi vážim, že sa dokáže vzoprieť, že je veľmi empatická, ľudská a vždy bojuje za správnu vec.
Seriál ponúka aj mnohé tabuizované témy, ktoré sa až tak neriešia. Vkladáte do toho aj niečo vy osobné, že prídete s nápadom na scenár, alebo ten je prosto určený a nemôžete ho meniť?
Som veľmi rada, že ste si všimli tieto vsuvky, ktoré sa tam naši scenáristi a tvorcovia snažia dávať. Nie, myslím si, že je na to každý určený, čo má robiť. Máme tam scenáristu, celý tvorivý tím a sme veľmi radi, že máme práve takéto výzvy či už v rámci inklúzie, alebo textov, ktoré myslím si, že dosť obohacujú Slovensko aj v rámci nejakej histórie.
Častokrát aj vďaka tomuto seriálu široká verejnosť môže vidieť presah histórie do dnešného dňa a možno sa nad tým môže zamyslieť. Takže ja som iba vďačná tvorcom a scenáristom, že nám takéto texty ponúkajú. O to lepšie sa nám to hrá.