Po občianskych protestoch pod hlavičkou združenia Záhorie je Európa sa rozhodol zorganizovať prvý festival lásky a inklúzie v Malackách. V rozhovore pre Záhorí.sk David Lipa hovorí o postavení LGBTI+ komunity na Slovensku, sociálnom vylúčení skupín obyvateľstva, ako aj súčasnej politickej situácii a návrhu novely ústavy.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa po občianskych protestoch rozhodli zorganizovať festival?
- Ktoré skupiny obyvateľ sú na Slovensku ignorované?
- Ako reaguje na súčasnú politickú situáciu a návrh novely ústavy?
Prečo ste sa rozhodli usporiadať takéto podujatie práve v Malackách?
Tak ako pri organizovaní protestov, aj pri tomto podujatí je jednou z mojich motivácii fakt, že Malacky sú moje rodné mesto. Vyrastal som tu a vraciam sa sem – ku koreňom, mám to tu rád. A ak všetko pôjde dobre, chceme tu zostarnúť. Keďže mi záleží na tomto mne drahom kúte sveta a chcem, aby rástol a približoval sa modernému, civilizovanému svetu v každej oblasti – mám akúsi prirodzenú potrebu ho konfrontovať s tými, povedzme… „menej príjemnými“ témami.
Navyše, sme svedkami prerodu Malaciek na jedno skutočne oku lahodiace, živé mesto. Som presvedčený o tom, že ten prerod nemá stáť len na novej dlažbe námestia, alebo novej športovej aréne – je nevyhnutné na ňom pracovať aj zvnútra, mentálne, duševne, s ľuďmi, obyvateľmi a návštevníkmi tohto mesta.
Festival nie je len na podporu LGBTI+ komunity, ale pre všetkých, ktorí sú na okraji spoločnosti. Kto medzi nich patrí?
Náš festival je predovšetkým pre úplne všetkých ľudí – bez rozdielu! Prajem si, aby prišli tí, ktorí majú túžbu sa zabaviť, stretnúť, alebo sa niečo dozvedieť. A verím, že nájdu odvahu navštíviť nás tí, ktorým srdce možno zväzuje strach z neznáma.
Kto sú tí na okraji spoločnosti? Sme to všetci my, ktorým krajina, v ktorej žijeme, neustále hádže polená pod nohy. Sme ignorovaní a pohŕda sa nami. Nazdávam sa, zvlášť za posledný rok, že sa na okraji spoločnosti na Slovensku ocitá stále viac a širšia paleta ľudí! Už to nie sme len my, kvír ľudia, Rómovia, sociálne slabší, zdravotne hendikepovaní, jednorodičia… A to ešte nehovoríme o tom, že kvír človek je zároveň Róm, môže byť aj jednorodič… Vlastne sa vraciam k začiatku – len položím otázku trochu inak: „Kto medzi nás patrí?“ – Každý! Možno našim festivalom len chceme upozorniť na to, že sme tu a že naše rôzne problémy sú skutočné! Pretože sme skutoční ľudia, z mäsa a kostí, cítiaci…
Prispela k organizácii podujatia aj súčasná rozdelená spoločnosť?
Absolútne áno! K organizácii prispela aj súčasná rozdelená spoločnosť, ktorú úspešne naďalej rozdeľujú tí, ktorí boli zvolení aby slúžili, nie aby panovali! Prajem si teda, aby toto bol náš signál spoločnosti a najmä tým tam – že nemajú nad nami absolútnu moc ako si navrávajú.
Ľudskosť, dobrota a vzájomnosť sa nedajú zakázať, vymazať ani prelepiť lacnou nálepkou… Naša spoločnosť je bolestivo rozdelená. A my ju chceme aj týmto spôsobom liečiť a snažiť sa ju krok po kroku sceliť.
Na Slovensku chýba akákoľvek forma právneho uznania párov rovnakého pohlavia. Obyvatelia Českej republiky majú v prípade partnerstva rovnaké práva ako manželia. Mali by sme v tomto smere nasledovať okolité krajiny nejakými krokmi?
V ideálnom svete by som si prial, aby sme to boli my, koho by nasledovali okolité krajiny! Ale skutočnosť je, že sa doslova každým dňom vzďaľujeme sami sebe takým, akí sme boli včera! Musíme nasledovať okolité krajiny – napriek všetkému, nestrácať vieru a odhodlanie.
Toto je tancovanie na veľmi tenkom ľade… no som presvedčený, že čím rovnoprávnejšia je spoločnosť, tým zdravšia a produktívnejšia a šťastnejšia je ako celok, ako jeden organizmus. Na Slovensku odo mňa chcú, aby som platil stále vyššie dane, skladal sa na renty kde-komu… Keď si však dovolím otvoriť ústa a sťažujem sa na to, že lekár mi odmietol podať informácie o zdravotnom stave môjho partnera – pretože právne nie sme nič, nemám nárok?! Kde je spravodlivosť?! Môžem teda prestať platiť dane a budeme si rovní?
Začiatkom roka začali debaty o novele Ústavy SR. Ako reagujete na návrh, ktorý by do nej zakotvil existenciu dvoch pohlaví – muža a ženy, a takisto aj adopcie detí, ktoré si môžu adoptovať len manželia. Aký signál tým štát vysiela občanom?
Komu toto pomôže? Pozná ktokoľvek z navrhovateľov ešte iné pohlavia? Asi každý deň si poviem, že už sa nedá preraziť hlbšie dno… každý deň sa mýlim. No zároveň autorom týchto návrhov držím silno päste, aby to bol ich posledný konár, ktorý si pod sebou tak úspešne pília. A že tu nebudú naveky, teda ani ich primitívne návrhy. Štát by sme mali byť my – občania. Sme ešte štát, ak tej hŕstke dovoľujeme toto? Vnímame vôbec ako spoločnosť, aké signály nám štát vysiela…?
O vládnej zmene ústavy sa vyjadrilo pozitívne opozičné KDH. Hnutie argumentuje hodnotovými vecami, ktoré presadzuje 35 rokov. Malo by Slovensko riešiť tieto témy a dávať ich do ústavy v čase, keď máme mosty v havarijnom stave či spreneverené eurofondy, ktoré rieši Brusel?
Slovensko má omnoho väčšie, hrozivejšie a hlavne skutočné problémy, ktoré by malo riešiť! Vyjadrenia KDH k tejto téme vnímam len ako veľmi priehľadné a bolestivé divadlo, ktoré vôbec nie je zábavné. Predovšetkým, Slovensko je v rozklade… demokracii sa zväzujú ruky, snažia sa jej vypichnúť oči, vytrhnúť jazyk… Navrhol by som KDH menšiu zmenu, nech zostane len Kresťanským hnutím – ak chce pokračovať v týchto témach v spolupráci s vládnou koalíciou. Riešiť ich, nielen v tomto čase ale vôbec, je nanajvýš neprijateľné!
Majú byť hlavným smerovaním Slovenska hodnotové témy?
Hlavným smerovaním našej krajiny by mali byť témy zabezpečujúce stabilitu, rozvoj a kvalitu života pre všetkých občanov. Takže sčasti áno – no rozumne vyvážené a integrované do politických rozhodnutí tak, aby neprekrývali skutočné problémy. Ale to sa aktuálne úplne nedeje – skutočné témy a obraz našej krajiny sa maskuje zástupnými témami, ktoré v skutočnosti nikomu nepomáhajú. Ľuďom len ublížia. My ale musíme prv nájsť cestu späť – k sebe. Inak nám žiadne témy nepomôžu.
