V priestoroch galérie MCK sa konala 29. 9. 2011 o 16.00 hod. vernisáž výstavy troch dám slovenského divadelného kostýmu. Výstavu pripravil Divadelný ústav Bratislava v spolupráci s Mestským centrom kultúry Malacky.
mgr. art. Miroslav Daubrava, kurátor výstavy
Kostýmy týchto žien zdobili už nejedno divadelné predstavenie. Dokonale dotvárajú atmosféru každej hry, ktorá sa pod ich taktovkou na javisku odohrala. Práca troch dám slovenského divadelného kostýmu na doskách bratislavských i mimobratislavských divadiel bola viackrát ohodnotená prestížnymi medzinárodnými cenami. Keďže dámy sa na vernisáži nemohli ukázať, vyspovedali sme kurátora výstavy pána Mgr. Art. Miroslava Daubravu.
Keďže obsahom nejde o bežnú výstavu ako napríklad fotografií a malieb, mohli by ste stručne priblížiť tento projekt? Ako sa zrodila myšlienka tejto výstavy?
Ako správca scénografického fondu a kurátor scénografických zbierok som akurát v Divadelnom ústave v Bratislave nastúpil na nové pracovisko. Spracovával som akvizíciu kostýmovej výtvarníčky Ľudmily Purkyňovej. Následne na to som spracoval akvizície Heleny Bezákovej a Stanislavy Vaníčkovej. Ide o zakladateľky slovenského divadelného kostýmu a práve preto vznikla myšlienka spojiť tieto dámy do jedného spoločného projektu. Ľudmila Purkyňová bola prvá priekopníčka slovenského divadelného kostýmu, ktorá založila aj tento odbor kostýmového výtvarníctva na VŠMU v Bratislave. Bezáková a Vaníčková boli jej žiačky, takže keď vyštudovali tento odbor, stali sa aj jej konkurentkami v divadle.
Vieme, že táto výstava sa konala aj v Prahe, kam ďalej poputuje?
Najprv sa vernisáž výstavy uskutočnila v Slovenskom národnom divadle. V Prahe sa konala v slovenskom inštitúte ako sprievodný program pri príležitosti Pražského Quadriennale. Po výstave v Malackách poputuje ďalej do Viedne.
Výstava troch dám je spojená aj s divadelným festivalom ,,Zejdeme sa na hambálku“. Mali ste možnosť už spolupracovať s Divadlom na hambálku?
Ešte som s nimi nemal možnosť spolupracovať, ale keď nás oslovia, veľmi radi sa budeme podieľať na spoločnej tvorbe. Neviem sľúbiť, či stihnem nejaké predstavenie, ale ak áno, pôjdem sa veľmi rád pozrieť.
zľava: Miroslav Daubrava, kurátor výstavy, Divadelný ústav Bratislava; Viera Burešová, Divadelný ústav Bratislava; Jana Zetková, riaditeľka Mestského centra kultúry Malacky
Rozmýšľali ste aj nad nejakými podobnými projektmi, ktoré by sa dali v tejto divadelnej oblasti zrealizovať ?
Podobných projektov je v súčasnosti veľmi veľa. Pred touto výstavou som robil výstavu, ktorá sa venovala 6 scénografom. Následne sa chystáme pripraviť viaceré výstavy, ktoré budú venované Ľudovítovi Hradskému, ktorý by sa teraz dožil 120 rokov. Jubilejná výstava bude venovaná Jozefovi Cillerovi, najznámejšiemu scénografovi na Slovensku. A potom bude ešte výstava karikatúr Alexandra Richtera Karl el Zachara, ktorá by mala byť vernisážovaná v Národnom divadle v Bratislave.
Viete nám prezradiť aj ktoré hry boli v týchto kosýmoch odohrané?
Od Ľudmily Purkyňovej môžem spomenúť hra Ifigénia v Aulide, Odsúdenie Lukulla, surrealistickou kolážou riešila kostýmy opery Cisarove nové šaty. Helena Bezáková najčastejšie spolupracovala s Pavlom Hasprom a Branislavom Kriškom. Jej najznámejšie inscenácie sú Cid, Svätopluk a Aida. Stanislava Vaníčková pracovala najmä na bratislavskej Novej scéne. Najväčší význam mala pre jej tvorbu spolupráca s režisérmi Jozefom Budským a Magdou Lokvencovou. Z jej tvorivej dielne vyšli kostýmy pre hry Hamlet, Čechovove Tri sestry, Čas tvojho žitia.
Z novín sme sa už čo-to dozvedeli o autorkách výstavy. Tieto dámy poznáte predsa bližšie. Ako by ste charakterizovali ich tvorbu?
Ľudmila Purkyňová ako som už spomenul, bola prvá priekopníčka slovenského divadelného kostýmu. Založila aj odbor kostýmového výtvarníctva na VŠMU v Bratislave. Jej celoživotnou láskou boli opera a balet, kde v návrhoch mohla najviac uplatniť svoju kresliarsku zručnosť. V návrhoch využívala široké bohato riasené plochy plášťov. Mala cit pre jemne tónovanú farebnú škálu, nadužívanie farebnosti jej bolo cudzie. Študovala grafiku, všetko robila grafickou rukou a jej postavy boli veľmi štylizované. Návrhy Heleny Bezákovej sú súčasťou všetkých divadelných žánrov. Z jej kostýmov vyžaruje zmysel pre priestor, pestrá štruktúra a cit pre farbu. Tá sa stala v jej tvorbe dominantnou. Graduje ňou dej inscenácie, od prvej zápletky po rozuzlenie. Bezáková naopak študovala maľbu, jej obrazy boli expresívnymi kolážami. V tom sa črtá hlavný rozdiel mezdi ňou a Purkyňovou. Stanislava Vaníčková je dokonalá majsterka strihu. Jej kostýmy sú psychologické štúdie, v ktorých idú detaily do pozadia. Bola orientovaná hlavne pre civilné kostýmy
a vo svojich kostýmových výpravách sa v súčasnosti inšpirovala aktuálnymi módnymi trendmi.
Za príjemný a pútavy rozhovor pánovi Miroslavovi Daubravovi ďakujeme. Ešte veľa úspešne uskutočnených projektov a tvorivých zábleskov želá Natália Chabadová.
Výstavu je možné si pozrieť do 23. 10. v priestoroch galérie MCK Malacky.
