Žatva sa tento rok na Slovensku začala o niekoľko dní neskôr. Predchádzalo jej obdobie s nedostatkom zrážok a mierna zima. Poľnohospodári tak neočakávajú rekordnú, ale len priemernú úrodu. Časté však môžu byť regionálne či lokálne rozdiely v množstve a kvalite zrna.
„Je viac – menej isté, že rekordy v tomto roku prepisovať nebudeme. Očakávame priemerné úrody hustosiatych obilnín a repky práve kvôli slabým zrážkam a jarnému počasiu. Pozitívnou správou je, že zrna bude dostatok pre potreby Slovenska,“ povedal prvý podpredseda SPPK Emil Macho.
Lokálne rozdiely v množstve úrody
Slovensko niekoľko mesiacov sužuje pokračujúce sucho. To extrémne zasahuje už polovicu územia a meteorológovia zlepšenie nepredpokladajú. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora navyše očakáva aj výrazne lokálne rozdiely.
„Stačí nerovnomerné rozloženie zrážok počas vývoja rastliny na relatívne malom území krajiny a rozdiely v úrode sú vysoko pravdepodobné,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová, podľa ktorej to potvrdzujú aj skúsenosti z minulých rokov.
Rastliny na jar zabrzdil okrem nedostatku zrážok aj studený máj, najmä v severnej časti Slovenska. Poľnohospodári tak neočakávajú historicky rekordnú úrodu. Minuloročná žatva podľa údajov SPPK trvala 74 dní a bola najkratšia od roku 2017.
Sucho mení spôsob pestovania
V súvislosti s vysušenou pôdou hrozí aj zvýšené riziko požiarov. Tie postupne vyhlasuje hasičský a záchranný zbor. Opatrenia zavádzajú aj poľnohospodári.
„Prijímanie týchto opatrení je úplne bežné. Existuje na to legislatíva, ale poľnohospodári sa prirodzene snažia chrániť úrodu, zamestnancov, techniku, majetok občanov, životné prostredie, aj divo žijúce zvieratá,“ povedala pre Záhorí.sk Mária Hvozdíková z SPPK.
Ide najmä o prednostný zber obilnín pri železničných tratiach, prítomnosť cisterny s vodou či traktora s pluhom pre prípad potreby oborania porastu.
Podľa Márie Hvozdíkovej navyše prebieha aj prispôsobovanie sa prudkým zmenám počasia, ktoré zažívame v posledných rokoch. Prístup k zmene klímy je široký a zaberá celkový prístup k hospodáreniu v krajine.
Cieľom poľnohospodárov je tak prispôsobovanie technológií, sortimentu pestovaných plodín, ako aj preventívnych opatrení.
„Cieľom je zachytiť v krátkom čase veľký príval zrážok a získanú vlahu postupne uvoľňovať pre potreby hospodárenia počas dlhotrvajúceho sucha, čoho svedkami sme v uplynulých rokoch aj na Slovensku,“ pokračuje SPPK.
Cieľom je voda
Na zachytávanie vody v krajine je podľa komory potrebné hospodáriť na svahoch po vrstevniciach a pestovať plodiny, ktoré hustým porastom zabraňujú odplaveniu vody, ako aj pôdy.
„Optimálne sú z tohto pohľadu viacročné krmoviny a ozimné obilniny. Naopak, ako neprijateľné sa javia byť okopaniny (zemiaky, repa) a iné plodiny s veľkou šírkou medziriadkov, teda s veľkou plochou obnaženej pôdy,“ spresňuje Mária Hvozdíková.
Riešením je pre poľnohospodárov aj pestovanie plodín, ktoré odolajú striedajúcim sa obdobiam sucha a vlhka. Sú to predovšetkým viacročné trávy či ďatelinoviny. „Spolu s lúkami a pasienkami dokážu najlepšie zo všetkých kultúr odolávať dočasnému nedostatku, ako aj nadbytku vlahy,“ pokračuje.
„Z ďatelinovín je veľmi vhodná lucerna siata, ktorá dosahuje hĺbku koreňa a je teda suchovzdorná, zároveň melioruje pôdu, obohacuje ju o organickú hmotu,“ hovorí Mária Hvozdíková, podľa ktorej je trvácna, mrazuvzdorná a poskytuje vysoké úrody krmiva s vysokým obsahom bielkovín.
Výber takýchto plodín je však širší. Okrem zahraničných sú to aj zabudnuté druhy, ktoré sa na Slovensku v minulosti bežne pestovali.
„Je výzvou pre vedu, výskum, prax a pre vedenie krajiny, zaoberať sa problémom zmeny klímy a prispôsobovať sa jej všetkými možnými aspektami, v záujme udržiavania úrodnosti, kvality pôdy, ale aj celej krajiny ako životného prostredia, nielen ako producenta potravín,“ uzavrela Mária Hvozdíková.
