Výrazné obdobie bez zrážok trvalo niekoľko mesiacov. Ukončili ho až júlové dažde, nie však na celom Slovensku. Extrémne suché podmienky zaznamenalo SHMÚ až na 87-percentách územia. Zrážky pomohli poľnohospodárom a ovocinárom. Žatvu však museli na niekoľko dní prerušiť.
Dážď prevlhčil najmä vrchnú vrstvu pôdy do 40 centimetrov. „Hodnoty pôdneho nasýtenia do 30 percent sa vyskytujú na takmer 51-percentách plochy Slovenska. Na západnom Slovensku je relatívne nasýtenie pôdy v nižšej vrstve naďalej nižšie ako 10 percent,“ uviedlo SHMÚ.
SPPK: Počasie je nevyspytateľné
Podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej minulotýždňové zrážky jednoznačne pomohli.
„A to všetkému, čo rastie v prírode a na poliach. Vlaha bola potrebná najmä pre plodiny, ktoré sa budú zbierať na jeseň – ide najmä o zemiaky, cukrovú repu, slnečnicu, sóju a kukuricu,“ povedala pre Záhorí.sk.
Vlaha však nespadla na celé územie Slovenska, najmä na východe pretrvávajú naďalej suché podmienky. Minulotýždňové zrážky tam sprevádzal aj silný vietor. Podľa informácií hlásili niektorí členovia SPPK z daných regiónov škody.
„Zo zrážok sa tešili aj ovocinári, samozrejme len v lokalitách, ktoré boli ušetrené od krupobitia. Obiliu, ktoré je už dozreté a čaká na žatvu, zrážky mohli ubrať z kvality a možné krupobitie mohlo klasy polámať a znehodnotiť úrodu,“ pokračuje Jana Holéciová.
Žatva sa opäť rozbehla
V uplynulých dňoch spadli na naše územie ďalšie zrážky, čo komplikuje a predlžuje žatevné práce. Poľnohospodári zaznamenali najdlhšiu žatvu v roku 2018, keď trvala až 92 dní. Naopak, najkratšia bola vlani a trvala 74 dní.
„Pokiaľ sú zrážky, ťažké stroje nemôžu vyjsť do polí, pretože by zapadli v mokrom a blatistom teréne a navyše ťažko by sa im kosilo mokré obilie. Cieľom je, aby sa čo najrýchlejšie pokosilo, pretože o výsledkoch žatvy (o množstve a kvalite zrna) rozhoduje každý jeden deň žatevných prác,“ spresňuje SPPK.
Jana Holéciová hovorí pre Záhorí.sk aj o nevyspytateľnom počasí a prudké zmeny sa podľa nej v poľnohospodárstve stali už štandardom. Vidieť sme to mohli pri teplotných výkyvoch či extrémnom striedaní suchých a daždivých období.
„Sucho v roku 2022 bolo výraznejšie prerušené aspoň raz, v roku 2025 bolo zmiernenie sucha na viacerých staniciach zväčša nevýrazné,“ spresňuje Slovenský hydrometeorologický ústav.
Od súčasných zrážok je závislý najmä rast zemiakov či kukurice, premenlivé počasie s kolísaním teplôt má podľa predpovedí pokračovať.
„Pokiaľ sa počasie nebude vymykať štandardu a nebude až príliš premenlivé, tak striedanie tepla a vody bude jednoznačne pozitívne vplývať na rast jesenných plodín. Zemiaky neobľubujú vysoké teploty, nad 25 stupňov sa im zastavuje rast a v horúcej pôde sa doslova varia,“ uzavrela hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
