Tak tomu sa povie rodinný príbeh z jednej pôrodnice! Monika Ďatková zo Šaštína-Stráží priviedla na svet vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica už svoje piate dieťatko. Lukáško sa narodil 25. 6. 2025 o 23.44 hod. s mierami 2800 gramov a 48 centimetrov. Drobca a maminu doma privítali aj súrodenci Matúško (2016), Terezka (2018), Pavlínka (2021) a Michael (2023), ktorí sa taktiež narodili v skalickej pôrodnici. A aby bol príbeh unikátny, tak v rovnakej pôrodnici sa pred 31 rokmi narodila aj samotná Monika.
Spomínate si na svoj prvý pôrod v skalickej pôrodnici?
Jasné, že si to pamätám. Keďže som sa v tejto pôrodnici narodila aj ja, chcela som ísť rodiť na toto miesto. Vôbec sme nerozmýšľali nad tým, že by sme išli inam a máme to tu aj najbližšie. Pred pôrodom sme si urobili predpôrodnú prípravu, využili sme všetko, čo pôrodnica ponúkala a veľmi sa nám to páčilo. Využili sme napríklad cvičenia pre mamičky a zoznámenie sa s celou pôrodnicou. Prvýkrát sme si síce pôrodnicu špeciálne nevyberali, no vedeli sme, že sa do tejto pôrodnice vrátime. Každá mama chce pre svoje dieťatko len to najlepšie. V skalickej pôrodnici sme zakaždým dostali láskavú, výnimočnú a trpezlivú opateru.
Čo vás ešte presvedčilo aj pri ďalších pôrodoch, aby ste prišli do skalickej pôrodnice? Vnímali ste rozdiel medzi prvým a posledným pôrodom? Ako sa vyvíjali ponuky a podmienky pôrodnice?
My sme sa rozhodli prísť znovu hlavne na základe odbornosti. Samotný vývoj pôrodnice a všetkého okolo nás prešiel od môjho prvého pôrodu až po ten posledný výraznou zmenou. Od úprav miestností a priestorov až po varianty a možnosti rodenia a stravovania. Na začiatku zohrala pre nás najväčšiu úlohu odbornosť pána primára MUDr. Petra Budinského. Taktiež sme využili možnosť prítomnosti ocina, ktorý mohol chodiť večer bábätko kúpať, aby sa všetko naučil. Bolo to veľmi nápomocné, pretože sa mi potom doma nebál pomôcť so starostlivosťou o dieťatko.
Ako by ste ohodnotili prístup personálu?
My sme boli veľmi príjemne prekvapení všetkými ľuďmi, ktorí okolo nás chodili. Či už priamo pri pôrode, alebo neskôr počas starostlivosti o bábätko s podporou personálu novorodeneckého oddelenia. Naozaj všetci boli milí, ústretoví, vždy trpezliví, pekne nám všetko vysvetlili a odpovedali nám na všetky naše otázky. Nestretli sme sa s tým, že by sa k nám niekto správal zle, odmerane, alebo že by nám niekto nechcel niečo vysvetliť alebo povedať. Nemali sme byť s čím nespokojní. Sestry na oddelení sa narodili pre toto povolanie a dávajú do toho veľké srdce aj napriek tomu, že sa s rodičkami a bábätkami stretávajú každý deň.
Bolo niečo, čo vám v pôrodnici chýbalo? Čo by ste si vedeli predstaviť doplniť?
Na začiatku sme si vedeli predstaviť doplniť to, čo sa teraz doplnilo. Napríklad raňajky – to je veľká zmena k lepšiemu. Viem aj od druhých mamičiek, že si to veľmi chvália. Takisto aj ostatné možnosti. Kedysi sme si v podstate všetko do pôrodnice nosili, a teraz máme všetko k dispozícii. Perfektné je aj to, že vznikla rodinná izba a manžel alebo partner môže byť prítomný.
Vy ste niečo z nových metód využili? Aký bol rozdiel medzi prvým a posledným pôrodom?
My sme vždy chceli prirodzený pôrod. Tento posledný bol asi najkrajší, najlepší vo veľmi príjemnej atmosfére a aj rýchlo všetko prebehlo. Aj v tom vidím veľký rozdiel medzi prvým a posledným pôrodom. V prvom tehotenstve som sa nijako špeciálne na pôrod nepripravovala, čo bola veľká škoda, a aj chyba. Bola som zbytočne vystresovaná, bála som sa sestričiek čokoľvek opýtať alebo si pre seba v rámci pôrodu niečo vypýtať. Tieto obavy alebo i strach ony samy neskôr vo mne prelomili svojím prístupom ku mne. Postupne sa to nejako všetko vyšperkovalo, ako sa povie, až k piatemu pôrodu, kde som mala pocit, že rodím v rodinnom prostredí a navyše aj pod odborným dohľadom. Ten pocit bol tak upokojujúci a dobrý, že by som ho dopriala ozaj každej nastávajúcej mamičke.
Aké rady by ste ešte ako skúsená mamička dali prvorodičkám, ktoré majú strach a obavy z toho, čo ich čaká?
Vždy hovorím, že je dobré využiť možnosť zoznámenia sa s pôrodnicou, aby sa budúce mamičky mohli prísť pozrieť a stretnúť s ľuďmi, ktorí tam budú pri pôrode pre nich. Je to určite lepšie, ak nastávajúca mamička nejde do neznámeho prostredia a všetko môže ešte pred pôrodom vidieť. V Skalici sú veľmi zlatí, príjemní, ochotní, všetko zodpovedne vysvetlia a ukážu. Takisto, na základe našich skúsenosti, ktoré máme, aj po zdravotnej a odbornej stránke ich môžeme len odporúčať. Pán primár Budinský je naozaj skvelý človek a viackrát nám veľmi pomohol.
V skalickej pôrodnici je rodinné prostredie a nemáme dôvod ísť hodinu alebo hodinu a pol niekam iba kvôli tomu, aby sme mali luxusnejšiu posteľ alebo krajšie vymaľované steny. Veľakrát som videla, že áno, na internete si človek pozrie rôzne možnosti, ale ja si myslím, že jedinečnosť je v prístupe personálu. Pri poslednom pôrode sme mali dve sestričky v službe, ktoré sa správali, akoby som bola ich dcéra. Ich prístup bol nádherný, ako sa prihovárali a snažili pomôcť. Akoby sme boli ich vlastní, a tak sme sa aj cítili. Ja som sa cítila, akoby pri mne stála moja mama. Aj napriek tomu, že som už rodila piatykrát, nikdy nevieme, čo sa môže stať, človek jednoducho spanikári.
Sestrička so mnou krásne hovorila, hladkala ma a ja som sa cítila, ako keby robila nejaký nadštandard. Bolo to nádherné. Zažila som akoby nebo a okolo mňa lietali anjeli… A to všetko polnoci. Patrí im veľká vďaka. S každým pôrodom ma presvedčili o tom, prečo sa vrátiť a že naša voľba bola správna.
V auguste si pripomíname Svetový týždeň dojčenia. Dojčili ste všetky Vaše deti? Čo by ste poradili ostatným maminkám?
Áno, ja som dojčila (dojčím aj momentálne) všetky svoje deti. Pre mňa to bolo od úplného začiatku veľmi dôležité, žiaduce, potrebné a chcené. Išlo to tak nejak prirodzene, hoci si pamätám, že ešte pred prvým pôrodom som mala isté obavy, ako a či vôbec to pôjde. Vtedy mi však veľmi pomohla práve moja mamička, ktorá sama taktiež dojčila svojich 6 detí, vrátane mňa. Veľa vecí mi povysvetľovala a hlavne, vždy ma veľmi povzbudzovala, za čo som jej tiež veľmi vďačná. Všetko ostatné mi potom, aj s praktickými ukážkami, vysvetlili, poradili, ukázali a pomohli sestričky z novorodeneckého oddelenia, ktorým patrí takisto moja veľká vďaka. V každom prípade, išlo u mňa o pevné rozhodnutie, že chcem za každú cenu dojčiť, a to ešte pred prvým pôrodom. A toto je zrejme dôležité. Odhodlanie, chcenie, nastavenie sa na to dopredu. Niekedy to nejde hneď, niekedy to dlho trvá, kým sa to rozbehne, niekedy je za tým aj veľa námahy a bolesti. No napriek všetkému, dojčenie je jedna z najlepších vecí, ktoré môže pre začiatok dať matka svojmu dieťaťu.
