V Moravskom Svätom Jáne sa uskutočnila ďalšia verejná debata v kultúrno-komunitnom centre KC JÁNY. Jej hosťkou bola Marianna Némethová-Krajčírová, najúspešnejšia slovenská športová gymnastka 20. storočia, olympijská medailistka a výrazná osobnosť našej športovej histórie.
Ako dieťa mala vykĺbené nožičky a lekári jej otcovi tvrdili, že z nej športovkyňa nikdy nebude. On sa však nevzdal. Pochádzal z Moravského Svätého Jána a práve sem Marianna, ktorú všetci volajú Marika, často chodila k starým rodičom. Počas debaty spomínala, ako sa sem s radosťou vracala po zahraničných súťažiach, niekedy aj preto, aby sa na chvíľu vyhla mediálnemu rozruchu.
Do gymnastiky sa dostala takmer náhodou. Jej otec, profesionálny vojak, brával dcéry do telocvične. Keď tréner hľadal nové talenty, jej staršia sestra Dáška ho upozornila na mladšiu Mariku. O pár rokov neskôr sa už pripravovala na svoju prvú olympiádu.
Zaujímavý bol aj motív, ktorý ju poháňal. Otec jej sľúbil psíka, ak sa kvalifikuje na olympiádu. Nečakal, že to vezme tak vážne. V šestnástich už reprezentovala Československo.
Marianna súťažila na troch olympiádach: v Tokiu (1964), Mexiku (1968) a Mníchove (1972). Získala dve strieborné medaily v súťaži družstiev a množstvo ďalších ocenení. Sama priznala, že pri športe ju držalo aj to, že vďaka nemu mohla cestovať do zahraničia. V tom čase to inak nebolo možné.
Spomínala aj rok 1968 a okupáciu Československa. Práve vtedy sa pripravovala na olympiádu v Mexiku. Opísala napätú atmosféru, neistotu a silný tlak, ktorý cítili. Napriek tomu dokázali podať výnimočný výkon. Hoci skončili „až“ druhé len o pár stotín za Sovietkami, v očiach verejnosti boli víťazkami práve československé gymnastky na čele s Věrou Čáslavskou.
Po skončení kariéry trénovala dve desaťročia mladé gymnastky na Slovensku. V 90. rokoch odišla pomáhať s rozvojom športu do talianskej Lombardie. Na začiatku tam nemali ani základné vybavenie, a tak do Talianska „pašovala“ žinenky a náradie vo svojej Škode. Plánovala zostať dva roky, no napokon tam strávila dvadsať.
Celý večer pôsobil vďaka jej rozprávaniu uvoľnene a energicky, s dávkou humoru aj nadhľadu. Spomínala na vtipné situácie, napríklad ako v Japonsku omylom išli na recepciu v hotelových županoch, lebo si mysleli, že ide o tradičné kimono. Pridala aj zážitok, ako im v Tokiu otvorili obchodný dom o polnoci, aby si mohli nerušene nakúpiť.
Silným momentom večera bolo stretnutie s jej bývalou zverenkyňou, ktorá sa o podujatí dozvedela z nášho článku a pricestovala z Bratislavy. Videli sa po 50 rokoch.
Debatu zorganizovalo KC JÁNY, nový kultúrno-komunitný priestor v centre Moravského Svätého Jána. Vznikol pod kultúrnym domom a slúži ako miesto pre kultúru, debaty, čítanie, hry, workshopy aj stretávanie sa susedov a priateľov.
