Investor zámeru výstavby Centra ekologického hospodárstva (CEH) v Skalici koncom júla v súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA) podal na Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR správu o hodnotení. Cieľom je transparentne posúdiť všetky dosahy plánovaného zariadenia a priniesť regiónu riešenie namiesto ďalšieho skládkovania odpadu.
Podľa slov Ivana Rudolfa, mediálneho zástupcu investora, spoločnosti GGES, tento krok otvára odbornú i verejnú diskusiu o projekte. „Brusel nariadil ukončenie skládkovania komunálneho odpadu tak, ako ho poznáme. To je podľa európskej legislatívy neudržateľné a žiada jeho nahradenie bezpečným a kontrolovaným spracovaním. Plánované zariadenie bude spĺňať najprísnejšie európske emisné limity a zároveň prinesie regiónu nové pracovné miesta aj stabilný zdroj energie,“ ozrejmil.
Časť verejnosti so zámerom nesúhlasí, vznikli petície týkajúce sa referenda k spaľovni aj odvolania primátorky Skalice Oľgy Luptákovej z funkcie. Občianske združenie (OZ) Skalica je pjekné mjesto, ktoré poukazuje na rôzne negatíva, hovorí tiež o skrytých zámeroch. Nesúhlasí s umiestnením zariadenia. „Toto cezhraničné územie je historicky spájané s vinohradníctvom, kultúrnymi pamiatkami, turistikou a hlavne s Baťovým kanálom,“ uviedlo združenie.
Želmíra Macháčková z OZ pre TASR uviedla niekoľko dôvodov, prečo so zámerom nesúhlasia. Jedným z nich je to, že spádová oblasť na zvážanie je 80-kilometrová. Ďalším je obrovská kapacita zo západného Slovenska – 135 000 ton odpadu, pričom podľa jej slov Skalica produkuje 3500 ton.
„Ďalším dôvodom je obrovská dopravná záťaž, na ktorú nemáme vôbec pripravenú infraštruktúru, cesty, ale ani železnicu,“ zhrnula a súčasne avizovala, že majú pripravené možné riešenie, ktoré plánuje združenie predstaviť 10. septembra na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Skalici.
Na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva je už referendum o zámere ukotvené v rozpočte mesta. Vedenie mesta vníma aktuálnu situáciu s ľútosťou. Spomína, že téma sa čoraz viac posúva do roviny politikárčenia. „Diskusia o odborných posudkoch a vecných faktoch, ktoré by mali byť základom rozhodovania, žiaľ, ustupuje do úzadia,“ uviedla pre TASR radnica. OZ sa však označuje za apolitickú iniciatívu.
Nesúhlas vyjadrili aj Česi žijúci v blízkosti Skalice (Sudoměřice). Zámer kritizujú a obávajú sa znečistenia ovzdušia, zápachu či možného ohrozenia turizmu. Postavil sa za nich aj český minister životného prostredia Petr Hladík. Česko plánuje požadovať prepracovanie vplyvových štúdií či vyhodnotenie zdravotných rizík pre obyvateľov. Mesto v reakcii na túto situáciu pripomenulo, že v Českej republike už v súčasnosti funguje viacero takýchto „spaľovní“, najbližšia je v Brne.
Rudolf v tejto súvislosti taktiež hovorí o politike. „V Česku budú parlamentné voľby o pár týždňov, na Slovensku zas komunálne budúci rok. Toto ale musí byť odborné rozhodnutie a musia ho spraviť občania,“ ozrejmil. Spomenul nedostatočnú informovanosť verejnosti. „Budeme vždy o projekte proaktívne komunikovať overené fakty, odpovedať na všetky otázky, ktoré s ním súvisia,“ dodal s tým, že postoj českej strany rešpektuje. Uviedol tiež, že analýzy a závery štúdií vypracovali odborne spôsobilé osoby, ktoré na to majú príslušný certifikát.
Zámer uvádza, že zariadenie má byť schopné spracovať až 130 000 ton odpadu za rok. Spomenuté sú dva varianty. Prvý uvažuje nad inštaláciou klasického kotla, druhý plánuje inštaláciu výtavného splyňovača. Projekt zároveň vytvorí približne 100 pracovných miest. Spomínaný druh CEH funguje v Európe na viac ako 500 miestach.
K vzniknutej situácii sa vyjadril aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. „Záhorie je región s obrovským potenciálom, kde sa dynamicky rozvíja priemysel, energetika aj infraštruktúra. Trnavská župa nie je proti rozvoju, no našou povinnosťou je dohliadnuť, aby sa rozvoj nedial na úkor zdravia obyvateľov a krajiny,“ uviedol pre TASR.
Ivan Rudolf na margo tohto vyjadrenia hovorí, že investor disponuje všetkými odbornými štúdiami, ktoré jasne preukázali, že zariadenie nie je škodlivé. „Snažíme sa vždy komunikovať len na základe faktov, nie emócií. Zrejme by úspešne nefungovalo v celej Európe cez 500 takýchto zariadení na spracovanie odpadu, ak by existovala akákoľvek pochybnosť o vplyve na zdravie či prírodu,“ uviedol Rudolf pre TASR.
Podľa platného Územného plánu regiónu Trnavského kraja je okolie Skalice zónou pre rekreáciu a prímestský oddych. Podporované sú najmä funkcie spojené so športom a rekreáciou. „Keďže predmetný zámer má mať inú funkciu, požiadali sme, aby bol posudzovaný takzvanou veľkou EIA, teda aby boli analyzované všetky potenciálne negatívne vplyvy na životné prostredie,“ ozrejmil Viskupič.
Z jeho pohľadu sa táto téma stáva medzinárodným problémom. „Bol vytypovaný priestor úplne na hranici nášho kraja, ale aj celého Slovenska. Takto asymetricky vystavaná investícia jednoducho nemá logiku,“ dodal.
