Zníženie výšky škody by v prípade problému s drobnými krádežami nič neriešilo. Úpravou je však vhodné sa zaoberať pri otázke postihovania páchateľov drobných krádeží. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR to pre TASR uviedlo v reakcii na výzvu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré chce otvoriť diskusiu o zmenách v Trestnom zákone v súvislosti so zvyšujúcou sa drobnou kriminalitou, o ktorej samosprávy hovoria.
Predseda ZMOS Jozef Božik v pondelok (20. 10.) na tlačovej konferencii uviedol, že sa chce obrátiť na ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) s témou možného zníženia limitu výšky škody pre trestný čin, rovnako chce hovoriť o možnosti zaviesť princíp „trikrát a dosť“, ktorý by opakované drobné krádeže kvalifikoval ako trestný čin.
Rezort spravodlivosti uisťuje, že je prístupný akejkoľvek vecnej a konštruktívnej diskusii, zároveň však upozorňuje, že i ZMOS je súčasťou pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá problémom drobných krádeží v maloobchode. „Má teda informácie o priemernej výške škody pri krádežiach v obchodoch, ktorá je na úrovni 52 eur, čiže hlboko pod hranicou 700 eur,“ uviedlo ministerstvo. Mieni preto, že dodatočná novela Trestného zákona a zníženie výšky škody by v tomto prípade nič neriešili, poukazuje pritom na to, že drobné krádeže, ktoré sa dnes riešia, by neboli trestným činom ani pred novelou. „Problémom nie je hodnota odcudzeného tovaru, ale rastúca agresivita, recidíva a útoky na predavačov, pracovníkov SBS či zákazníkov,“ argumentuje MS s upozornením, že daný problém trápi celú Európu.
Ministerstvo vysvetľuje, že novela Trestného zákona sa v prípade výšky škody vrátila ku konceptu, ktorý existoval už od začiatku Trestného zákona v roku 1961, a k princípu, že sa minimálna výška škody pre trestný čin odvíja od minimálnej mzdy. „Len pre procesné problémy pri určovaní výšky škody došlo v minulosti k zafixovaniu na úrovni 266 eur,“ dodalo ministerstvo. Pripomenulo, že v súčasnosti je výška minimálnej mzdy na úrovni 816 eur a budúci rok bude minimálna mzda na úrovni 915 eur. „Z tohto pohľadu sme už v súčasnosti pod danou úrovňou konceptu,“ poznamenal rezort.
Za oblasť, ktorá je na riešenie situácie hodná zreteľa, považuje zrušený tzv. horalkový zákon. „Avšak aj tu treba povedať, že v tejto oblasti hovoríme o priemernej výške škody 52 eur. A je na zvážení, či chceme postihovať Trestným zákonom páchateľov drobných krádeží, opäť plniť väznice a zo štátneho rozpočtu platiť mnohonásobne viac za väznenie a starostlivosť o týchto páchateľov v porovnaní s hodnotou odcudzeného tovaru,“ skonštatovalo MS, prikláňajúce sa k nájdeniu „rozumného konsenzu a najmä dlhodobo udržateľného a racionálneho riešenia“.
Pripomenulo aj myšlienku úpravy priestupkového zákona o inštitút drobných obecných služieb, ktorý by mal riešiť najmä prípady nemajetných páchateľov týchto trestných činov. Podľa ministerstva sa zvažujú aj ďalšie návrhy.
Predstavitelia ZMOS na pondelkovej tlačovej konferencii hovorili o citeľnom znížení bezpečnosti v prostredí miest a obcí. Upozornili pritom na nárast drobnej kriminality, ktorý dávajú do súvislosti s novelou Trestného zákona i výrazným podstavom príslušníkov štátnej polície. Poukázali zároveň na riziko zhoršenia súčasného stavu vzhľadom na konsolidáciu verejných financií a možné personálne škrty v obecných a mestských políciách, rovnako i otázne pokračovanie Miestnej občianskej poriadkovej služby, ktorá sa osvedčila v prostredí s koncentráciou marginalizovaných komunít.
