Samosprávam kleslo zadlženie, no zároveň sa zhoršilo ich priebežné hospodárenie. Vo výsledku finančné zdravie miest stagnuje, pri samosprávnych krajoch sa dokonca mierne zhoršilo. Informoval o tom v utorok Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
„Priemerné zadlženie miest dosiahlo najnižšiu hodnotu odkedy INEKO zbiera údaje (od roku 2009), naopak zlou správou je, že prebytky na bežných účtoch boli tretie najnižšie (od roku 2006). Znamená to, že mestám ostáva stále menší priestor na investície. Žúp (vyšších územných celkov, pozn. TASR) sa týkajú rovnaké zistenia, no navyše s ešte výraznejším zhoršením hospodárenia,“ priblížil inštitút.
Priemerné skóre finančného zdravia za všetkých 141 miest na Slovensku dosiahlo hodnotu 4,26 z maximálnych 6,00, čo je o 0,01 bodu viac ako rok predtým. Keďže sa finančné zdravie miest zmenilo iba mierne, zaujímavé sú podľa odborníkov najmä protichodné javy, ku ktorým prišlo. Pozitívnym bol pokles zadlženia a negatívnym zhoršenie bilancie bežného účtu. Celkovo by malo platiť, že mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálne skóre je približne 0,15 až 0,20 bodu pod hodnotením z uvedeného obdobia.
Pokiaľ ide o individuálne výsledky, prvú priečku v aktuálnom rebríčku finančného zdravia obhájilo sedemtisícové mesto Krásno nad Kysucou v okrese Čadca, ktoré dosiahlo 5,51 bodu. Nasledovalo Nové Mesto nad Váhom, Tvrdošín, Dubnica nad Váhom a Nová Baňa, ktorá je nováčikom v prvej pätici rebríčka. Naopak, najhoršie sa so skóre 3,75 bodu umiestnili Spišské Vlachy.
Vyššie územné celky (VÚC) nedokázali podľa inštitútu v roku 2024 nadviazať na mierne zlepšenie finančného zdravia z roku 2023. Naopak, vrátili sa k negatívnemu trendu z rokov 2020 až 2022, keď sa im výrazne zhoršilo finančné zdravie počas troch rokov po sebe. Priemerné skóre VÚC vlani pokleslo o 0,03 bodu (z 4,36 na 4,33) a vo výsledku je najhoršie od roku 2016. Došlo k tomu napriek poklesu dlhu, keďže prevážili iné negatívne faktory. Jednak sa podľa odborníkov výrazne zhoršila bilancia bežných účtov a tiež narástla dlhová služba a mierne aj záväzky po lehote splatnosti.
„Vedúcu pozíciu vo finálnom hodnotení finančného zdravia obhájil Nitriansky samosprávny kraj so skóre 5,03 bodu. Na konci rebríčka finančného zdravia evidujeme košickú župu s hodnotením 4,20 bodu. Najviac si medziročne zlepšila skóre žilinská župa (o 0,17 bodu), vďaka čomu sa posunula zo siedmeho miesta na piate,“ uzavrel INEKO.
