V Česku je 28. október štátnym sviatkom, na Slovensku pamätným dňom. Udalosti vzniku spoločného štátu si pripomíname aj o dva dni neskôr, podpisom Martinskej deklarácie. Politickú zmenu v roku 1918 si na Námestí u Severínka pripomenuli desiatky ľudí.
„Dnešný večer je venovaný nielen spomienke, ale aj nádeji, že aj dnes dokážeme byť spoločnosťou, ktorá verí v demokraciu, slobodu, solidaritu a spoluprácu. Hodnoty, na ktorých 107 rokmi vyrástla naša Prvá republika,“ začal zhromaždenie Matej Fischer.
Október symbolom zmeny
O postupnom vzniku Československej republiky hovoril na námestí historik Roman Holec, pre ktorého je to najväčšia udalosť 20. storočia. „V priebehu necelých sto rokov sme sa dostali z európskeho suterénu medzi európsku elitu.“
„Bol pondelok a práve v čase medzi sedemnástou a dvadsiatou hodinou zasadal revolučný národný výbor v Obecnom dome na dnešnom Námestí republiky. Prijímal prvý konštitutívny akt nového štátu a rovnako prijímal manifest národu, a to aj v jeho slovenskej verzii,“ pokračuje.
Na zhromaždení zazneli aj slová Milana Rastislava Štefánika: „Demokracia je organizovaná myšlienka, idea proti chaosu. Demokracia, to znamená myslieť skôr než jednáš. Či tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ a spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť.“
Historik Roman Holec spomenul aj dĺžku politickej zmeny, keď v Prahe na to stačil jediný deň. V ďalších českých mestách a na vidieku to bolo niekoľko týždňov. „Ak na prevrat v Sudetách stačili dva mesiace, tak na Slovensku sa v podstate ešte len rozbiehal.“ Do kontextu to uvádza najmä s vytyčovaním hraníc slovenskej časti územia.
Hlina: Máme sviatok toho, že sme vôbec tu
„Prvá republika, jej vznik a existencia sa stala symbolom slobody a slobodného rozvoja. Skúsenosť nás učí, že sloboda nie je samozrejmosť,“ povedal pedagóg a kronikár Martin Macejka, ktorý spomenul aj dve osobnosti Záhoria – Pátera Mansféta Olšovského a Ivana Dérera.
V roku 1933 im udelili čestné občianstvo Malaciek za zásluhy o rozvoj mesta. „Boli to osobnosti, ktoré reprezentovali odlišné, čiastočne protichodné svetonázory vo vtedajšej polarizovanej spoločnosti,“ pokračuje.
Podľa politika Alojza Hlinu je parlamentná demokracia najlepším riešením. Okrem toho spomenul, že bez Čechov by spoločný štát nevznikol. „Naša krajina uteká, dokonca sa ohrozujú kamene, ktoré sme mali pocit, že sme v roku 1989 osadili napevno a začalo to aj pred 107 rokmi. Zdá sa, že sa aj tieto kamene hýbu.“
