Bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia, teraz je poslancom parlamentu za stranu Sloboda a solidarita. Pre Záhorí.sk komentoval súčasné kroky ministrov športu a životného prostredia, ako aj rušenie štátnych sviatkov spolu s nadchádzajúcimi novembrovými udalosťami.
Rozhovor vznikol na zhromaždení v Malackách k pripomienke vzniku ČSR.
V rozhovore sa dočítate:
- Aký má názor na kroky ministrov Rudolfa Huliaka a Tomáša Tarabu?
- Čo so štátnymi a cirkevnými sviatkami?
- Aké budú opozičné aktivity 17. novembra?
Parlament nedávno schválil zákon o hazarde. Prezident Peter Pellegrini sa vyjadril, že ho bude zrejme vetovať. Aký je váš postoj k tejto legislatívnej zmene z dielne Rudolfa Huliaka?
Deklarovali sme úplne jasne, že je to absolútna hlúposť. Má veľkú šancu ukázať, že je prezidentom nás všetkých, a že tento pokus, ktorý im skoro vyšiel, sa proste vráti. Mám pocit, že už to niekto analyzoval. Už z podstaty, aj keby to nevrátil, nemôže to byť aplikované, lebo sú tam tie účinnosti. Celé to bolo také, že to na poslednú chvíľu vyskúšajú. Ale viete, štát nefunguje ako holubársky spolok.
Rozruch nedávno vyvolali slová ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý chce stožiare v národných parkoch. Vysoké by mali byť minimálne 25 metrov. Môžeme to považovať ako okaté vlastenectvo?
Môžeme toto považovať ako niečo, čo je vlastne také cynické zneužívanie určitého patriotizmu. Lebo mne tie vlajkové stožiare nevadia, môžu byť, ale musí to mať určité nastavenie. Pokiaľ má zakryť neschopnosť, tak na to by slúžiť nemal. Bol som svedkom, nie raz, nie dvakrát, ako sa častokrát všeličo schovávalo za kríž.
Teraz mám pocit, že stožiar má zakryť neschopnosť. Národné parky, špeciálne Muránska planina, aj pričinením pána Tarabu, je proste ničená. O chvíľu ju zožerú chrobáky a môže tam urobiť stožiarov, koľko chce. Bojím sa, že podstata Muránskej planiny bude ohrozená a nezachráni to ani stožiar.
Vláda ruší pre konsolidáciu štátne sviatky. V Česku je 28. október, vznik ČSR, dňom pracovného pokoja, na Slovensku nie. Mimo šetrenia, mal by byť u nás aj tento deň štátnym sviatkom?
Môžete ho mať v srdci. My sme sa tu trošku rozbehli. Sviatky treba mať. Dní pracovného pokoja máme, teraz sa to o niečo znížilo, najviac alebo jedny z najviac v Európe. Na to, aby ste nemohli nerobiť, musíte niečo urobiť. Mám pocit, že sme tam ešte nedospeli. Nie som zástanca, aby sa pridávali ďalšie sviatky, ktoré budú zároveň dňom pracovného pokoja, dokonca tie existujúce by sa mali transformovať.
Som veľkým zástancom toho, aby sa špeciálne tento deň (28. október) pripomínal. Zachránil nás a zostali sme na mape práve preto, že Československo vzniklo. A naozaj, ako bolo na zhromaždení čítané, že pán Káčer spomínal, či niekto dnes niečo protokolárne urobil. Treba tomu vyjadriť veľkú pietu, vďaku a úctu k vzniku. Mám pocit, že sa nič také z pohľadu vládnych predstaviteľov nedialo.
Nie je v tomto prípade vhodné otvoriť Vatikánsku zmluvu a riešiť zníženie počtu cirkevných sviatkov?
Teraz sa jeden riešil so súhlasom Vatikánu. Už by sme tam išli dosť hlboko do podstaty, lebo sú kresťanské. Mám ale pocit, že sú tie sviatky celospoločensky akceptované. Neviem, či by som do toho šiel, ale skôr je ešte stále rezerva v tých svetských. Hovorím, sviatok nech zostane, nech je to pamätný deň, všetko nech je v poriadku. Opatrne s tým, kedy to je zároveň deň pracovného pokoja, keď to znamená, že sa nepracuje, lebo naozaj, keď chcete nepracovať, musíte mať nadrobené.
17. novembra sa plánujú rôzne protesty, demonštrácie, podujatia. Sú stále na stole spoločné akcie opozície aj s KDH?
Toto je všetko teraz v procese. Po tej ústave sa to tak trošku zatriaslo. Procesy sú teraz vo vývoji a uvidíme ako to presne dopadne.
Slová SaS o generálnom štrajku naďalej platia?
Áno, ale zase to nikdy nebolo tak myslené, že sa zastaví svet. Má to byť silný signál pre celé Slovensko, že sa proste niečo deje a naozaj sa s našou krajinou niečo deje. Takže môže to mať takú symbolickú, ale aj reálnu rovinu. Verím, že takú to bude mať.
