Výstavu môžete v Múzeu Senica navštíviť do 1. februára.
Múzeum Senica v predvianočnom období otvorilo novú výstavu. Navracia sa v nej ku krásam pracovného aj sviačného tradičného odevu zo Senickej oblasti. Okrem kroja zo Senice ukazuje podobu krojov aj v mestských častiach a okolitých obciach Prietrž, Hlboké, Čáčov, Kunov, Sotiná, Rovensko, Rybky, Rohov a Častkov.
Výstava ukazuje ženský a mužský sviatočný kroj aj pracovný odev. Súčasťou je digitálna časť spojená s videoprojekciou toho, ako sa kroj oblieka. Výstava vznikla v duchu tradícií s cieľom pripomenúť si dôležitú súčasť kultúrnej identity regiónu: „Výstava vznikla s pomocou žien, ktoré nám poskytli kroje zo svojich súkromných zbierok. Som rád, že ich zachovali aj pre mladšie generácie,“ hovorí Ján Hromek, člen Klubu historikov Múzea Senica.
Na príprave výstavy sa podieľali aj miestni nadšenci. Väčšina krojov pochádza zo Škodáčkového mlyna v Čáčove. „Je to naše kamarátske múzeum, ktoré má takúto expozíciu. Veľmi dobre nám asistovali aj pri aranžovaní celej expozície,“ priblížil kurátor múzea Senica Tomáš Motús.
Ako sa postupne zoznamoval s tematikou miestneho obliekania v minulosti, prebudilo to v ňom záujem a obohatilo ho o nové vedomosti: „Je to dôležitá časť nášho kultúrneho dedičstva, ktorá ma fascinuje,“ dodal.
Na vernisáži návštevníci vyzdvihovali pozornosť, ktorú múzeum venovalo novou výstavou ich tradičnému odevu. Návštevníčka Ľubica verí, že aj takýmto spôsobom sa bude kroj naďalej nachádzať v ľudskom povedomí: „Táto výstava tu absentovala. O senickom kroji pomaly nikto nevie, pretože Senica bola aj v minulosti meštianske mesto. Tu už chodili ľudia po pánsky, len zriedkavo v krojoch,“ hovorí. Katarína spomenula, že ona má doma uložený svoj vlastný kroj: „Doma mám tri kroje vo všetkých farbách. Dokonca máme dievčenský kroj aj odev pre staršie ženy,“ dodáva.
Hoci kroje zo senickej oblasti pôsobia na prvý pohľad podobne, miestni obyvatelia ich dokázali rozlíšiť už z diaľky. Rozdiely sa skrývali v maličkostiach: „V minulosti ženy podľa kroja hneď vedeli, ktorá z nich je Čáčovianka, Prítržanka alebo Hĺbočanka. Vedeli to podľa dĺžky kroja alebo farebnosti vo vyšívaní. Napríklad v Prietrži sa nikdy nepoužívala na vyšívaných rukávcoch zelená farba,“ hovorí Kvetoslava Jablonická, ktorá o tradičnom odeve z okolia Senice vydala vlastnú knihu.
Porozprávala o tom, aký kroj nosilo slobodné dievča alebo vydatá žena. Spomenula, ako vyzeral kroj počas ročných období.
Návštevníčka Anna upriamila pozornosť na šikovné ruky žien, ktoré kroj tvorili: „Vždy som na krojoch obdivovala mašle. Ženy ich vedeli tak krásne povyšívať napriek tomu, že chodili uťahané domov z roboty, a po večeroch vyšívali,“ hovorí.
Výstavu Kroj zo Senickej oblasti nájdete v priestoroch Múzea Senica. Navštíviť ju môžete do 1. februára 2026. Priblížite sa tak nielen k ľudovej tradícií ale aj obyčajom ľudí, pre ktorých bol kroj typickou súčasťou ich životov.
Autor: Michaela Martišíková, Trnavské rádio
