Martin Štefko má 20 rokov a pracuje ako sanitár na ortopedickom oddelení Fakultnej nemocnice AGEL Skalica. V nemocnici pôsobí krátko, no zdravotníctvo bolo jeho cieľom už od mladého veku. Popri práci sa venuje hudbe, ktorá je pre neho prirodzenou súčasťou života a vníma ju aj ako doplnok psychickej pohody v zdravotníckom prostredí.
Len dvadsaťročný Martin Štefko je jedným z najmladších členov tímu ortopedického oddelenia. Hoci je čerstvým absolventom a pôsobí na pozícii nezdravotníckeho zamestnanca, zdravotníctvo bolo jeho snom už od detstva. „Celá moja rodina sú zdravotníci. Teta je vrchná sestra a kedysi pôsobila aj v Skalici. Odmalička ma lákalo nemocničné prostredie, vždy som sa rád pozeral na priestory a vedel som, že chcem byť zdravotník,“ hovorí Martin. Jeho cesta však nebola úplne priamočiara. Na zdravotnícku školu sa mu najskôr nepodarilo dostať, čo ho na čas sklamalo. Nakoniec vyštudoval hotelovú akadémiu v Holíči, no túžba pracovať v zdravotníctve ho neopustila.
Dnes už vie, že urobil správne rozhodnutie. „Každý deň sa teším do práce a keď z práce odchádzam, teším sa na ďalší deň. S pacientmi sa snažím nadviazať priateľský vzťah, samozrejme s rešpektom. Chcem, aby cítili, že som tu pre nich. Pre mňa je najdôležitejšia ľudskosť,“ vysvetľuje. Martin plánuje v zdravotníctve zostať aj do budúcnosti a rád by si časom vyskúšal štúdium na vysokej škole. Veľmi si pochvaľuje kolektív na ortopedickom oddelení, kde sa cíti „ako doma, ako v rodine“.
Popri práci má ešte jednu veľkú vášeň, ktorou je hudba. K nej ho rodičia viedli už od detstva. „Začínal som ako tanečník, fascinovali ma hudobníci a veľké mená ako Michael Jackson, Freddie Mercury či Elton John. Keď som začal doma spievať, rodičia si všimli, že to nie je falošné, a prihlásili ma na spev a klavír,“ spomína s úsmevom. Hudbe sa venoval pod vedením skúsených pedagógov a často trávil v hudobnej škole aj viac času, než musel. „Hudba sa podľa mňa nedá len naučiť. Človek sa s ňou musí narodiť, tak ako s hudobným sluchom, tak aj celkovo cítením.“
Dnes Martin hráva po práci na rôznych podujatiach, v kaviarňach a vystupoval aj na večierku skalickej nemocnice ako súčasť kultúrneho programu. Vníma pritom jasné prepojenie medzi hudbou a zdravotníctvom. „Vždy hovorím, že hudba lieči. Jasné, zlomenú nohu nevylieči, ale dokáže človeka upokojiť, dostať ho do psychickej pohody.“
V odpovedi na otázku, aký by mal byť správny ošetrovateľ či sanitár, má Martin jasno: „Musí mať chuť pracovať s ľuďmi a nesmie si svoje osobné problémy prenášať na pacientov. Musí byť citlivý, empatický, komunikatívny a ideálne aj vedieť ľudí rozveseliť,“ dodáva na záver Martin.
