V piatok (4.novembra) sa v Skalici konalo krátke spomienkové podujatie pri príležitosti príchodu dočasnej československej vlády do Skalice (6.novembra 1918).
Túto udalosť si pripomenuli najmä žiaci zo stredných a základných škôl, ktorí to určite ocenili, lebo svoj edukačný proces – prípadnú písomku, vymenili za postávanie na námestí. Dôvod prečo hrala slovenská hymna sa dozvedali aj niektorí náhodní okoloidúci priamo na mieste, to však len tí, ktorí prekonali občiansky ostych a spýtali sa. Žiť v minulosti sa určite nedá, možno len zopár akademikom sa to darí. Smutným zistením zostáva, že historická pamäť ľudí atrofuje, stráca akúkoľvek hodnotu a význam.
Príchod dočasnej československej vlády do Skalice v búrlivých povojnový časoch bolo súčasťou vyvrcholenia národnoemancipačného procesu. Vznik Československa (28. 10. 1918) si v susednej Českej republike užívajú ako štátny sviatok „Deň českej štátnosti“. Na Slovensku sú dni 28.10. prípadne 30.10. úplne všedné, plné príprav na Sviatok všetkých svätých.
Možno by nebolo zbytočné položiť si otázku, prečo sa k týmto udalostiam nehlásime tak, ako práve v Čechách? Vznik Československa si vyžiadal množstvo politického a diplomatického kumštu popredných osobností zahraničného odboja M. R. Štefánika, T.G. Masaryka či E. Beneša. Vytvorenie Československej národnej rady, ktorej hlavným programom bola likvidácia rakúsko-uhorskej monarchie a vytvorenie samostatného štátu Čechov a Slovákov.
Počas prvej svetovej vojny sa M. R. Štefánik spolu s Masarykom zaslúžili o vytvorenie československých zahraničných vojenských jednotiek. Československé légie boli v Rusku, vo Francúzsku a v Taliansku. Légie vojensky podporovali domáhanie sa oboch národov práva na sebaurčenie. Ďalším dôležitým a de facto rozhodujúcim momentom pri vytvorení štátu bola podpora zahraničia. Domáce politické elity vyhlásili politickú pasivitu a čakali, ako to celé dopadne. Každopádne politikov sme mali aj pred rokom 1918.
Predstavitelia dočasnej československej vlády boli práve oni. Pod taktovkou predsedu Dr. Vavra Šrobára pracovali napríklad Kornel Stodola či skalický rodák Dr. Pavol Blaho. Ich úloha bola z dnešného uhla pohľadu nezávideniahodná, mali obhájiť pozície a záujmy ČSR pred neústupnou maďarskou administratívou, či potlačiť vojenské útoky maďarskej strany, ktorá ťažko opúšťala územie nového štátu. Krátke historické okienko sme uviedli preto, aby bolo možné oceniť činnosť a pôsobenie dočasnej československej vlády, ktorá prišla a zasadala práve v Skalici pred vyše deväťdesiatimi tromi rokmi.
