Najväčšiu reformu školského systému za posledných 20 rokov schválil v októbri minulého roka parlament. Súčasťou balíka zmien je sedem zákonov, ktoré menia systém od materských po vysoké školy. Ministerstvo hovorí o zlomovom roku.
„Nevstupujeme len do nového roka, ale do kľúčovej fázy modernizácie vzdelávania. Ide o premyslenú reformu, ktorá má jasný cieľ – férovejšie školstvo, lepšiu prípravu detí na život v 21. storočí a silnejšie postavenie učiteľov,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker.
Každé dieťa má mať rovnakú šancu
Legislatívne zmeny v školských zákonoch sa majú dotknúť všetkých – od materských škôl po vysoké školy, vrátane pedagógov. Každé dieťa má mať podľa ministerstva rovnakú šancu. Pomôcť k znižovaniu nerovností má rozšírenie povinnej škôlky.
Zmenu čakajú aj verejné obvody základných škôl, ktoré majú zabezpečiť férovejšie využitie prostriedkov. „Reforma prináša po prvýkrát v histórii aj systémovú ochranu duševného zdravia učiteľov a žiakov priamo v zákone. Súčasťou zmien je aj posilnenie ich ochrany pred útokmi, nátlakom a ohováraním,“ hovorí rezort.
Väčšie zmeny čakajú maturantov od budúceho roka, keď rezort zavádza povinnú maturitu z matematiky v dvoch úrovniach. Cieľom reformy má byť menej byrokracie a väčšie využitie digitálnych technológií. Príkladom sú elektronické prihlášky od tohto roka.
„Uvedomujem si, že takéto zmeny vyvolávajú otázky. Preto máme jasný harmonogram a dostatočné prechodné obdobia, aby sa školy aj zriaďovatelia vedeli prispôsobiť,“ argumentuje Tomáš Drucker.
Základné školy čaká zlučovanie
Jednou z tém, ktoré rezonovali po schválení balíka školských zákonov, bola optimalizácia siete základných škôl. Hlavným dôvodom je podľa rezortu rozdrobenosť siete a výraznejšie rozdiely v kvalite vzdelávania.
Ministerstvo po kritike preto so zástupcami škôl podpísalo memorandum o spolupráci v tejto téme. „Každá základná škola, ktorej financovanie bude v dôsledku úprav veľkostného koeficientu znížené, dostane v prechodnom období kompenzáciu, ak predloží jednoduchý plán svojho ďalšieho rozvoja,“ hovorí.
Pokračovať má podpora strategických a nedostatkových odborov, projekt desegregácie či využívanie umelej inteligencie vo vzdelávaní. Nástroje AI majú pomôcť aj k nižšej byrokracii.
„Rok 2026 je rokom, keď sa školstvo posúva od plánov k výsledkom. Chceme, aby školy cítili reálnu podporu, rodičia mali istotu a učitelia viac času na prácu s deťmi, nie na papierovanie. Vzdelávanie sa konečne stáva skutočnou prioritou – nie v rečiach, ale v činoch,“ uzavrel Tomáš Drucker.
