Začiatkom februára ohlásil koniec jeden z dvoch tunajších cukrovarov. Ukončenie výroby cukru v Trenčianskej Teplej má nadregionálny rozmer. Slovensko prestane byť sebestačné v poslednej potravine. Pestovatelia žiadajú kompenzácie. Pre krátkosť času nedokážu zmeniť ani osevné plány na poliach.
„To, že prichádzame o jeden z dvoch cukrovarov, je ťažkou ranou pre sektor. Z celoslovenského pohľadu je na pestovanie repy a jej spracovanie napojených viac ako 3000 pracovných miest najmä vo vidieckych oblastiach,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
Posledná sebestačná potravina
Väčšina tunajšej produkcie nedokázala pokryť celkový dopyt. Cukor však bol poslednou a jedinou potravinou, v ktorej bolo Slovensko sebestačné a zároveň ho aj vyvážalo do zahraničia. Produkcia cukru po konci jedného z dvoch cukrovarov zostáva otázna.
„Sektor pestovania repy a produkcie cukru prináša pre štátny rozpočet Slovenska každoročne okolo 42 miliónov eur. Každé jedno euro v podobe podpôr sa štvornásobne vracia do štátneho rozpočtu,“ pokračuje Gajdoš.
Pestovanie cukrovej repy na Slovensku zaberalo približne 20-tisíc hektárov pôdy. Výmera plodiny po konci jedného zo spracovateľov podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča klesne až o 8-tisíc hektárov.
Podľa SPPK je pestovanie cukrovej repy zásadné pre ekonomiku, pôdu, ako aj životné prostredie. Komora vyzdvihuje jej vlastnosti, keď je vhodnou predplodinou pre sladovnícky jačmeň či zlepšuje štruktúru pôdy.
„Z energetického hľadiska je to najproduktívnejšia plodina na ornej pôde. Hektár cukrovej repy generuje viac kyslíka, ako hektár lesa,“ hovorí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
Žiadajú kompenzácie
Koniec cukrovaru v Trenčianskej Teplej je škrtom cez rozpočet pestovateľom cukrovej repy. Takmer v polovici februára nemôžu poľnohospodári príliš kalkulovať, ktoré plodiny namiesto nej vysadia. Do úvahy podľa komory prichádzajú jarné plodiny, medzi ktoré patria kukurica, slnečnica či jarný jačmeň.
„Je nemysliteľné, aby sme v takom krátkom čase dokázali zmeniť osevné plány a narýchlo prešli napríklad na pestovanie ovocia alebo zeleniny. Na to treba nové technologické linky, nové sklady a zabezpečiť odbyt produkcie,“ hovoria pestovatelia.
Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je v súčasnosti otázne, akú časť produkcie cukrovej repy z vyše 8-tisíc hektárov sa podarí zachrániť.
„Očakávame zhoršenie fyzikálnych vlastností pôdy, zvýšené dovozy cukru z krajín EÚ, mimo nej najmä z Ukrajiny, ale aj z krajín Južnej Ameriky,“ hovoria poľnohospodári. Tí zároveň žiadajú kompenzácie a spoluprácu s ministerstvom pôdohospodárstva.
„Aj v prípade budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné myslieť na to, že pestovanie cukrovej repy a cukrovarníctvo je jeden z pilierov slovenského agropotravinárstva a je potrebné zahrnúť to do národných, regionálnych a partnerských plánov ako prioritu,“ dodal predseda SPPK Andrej Gajdoš.
