Senica si v roku 2026 pripomenie dva historické míľniky, ktoré sa výrazne podpísali pod vývoj mesta a jeho postavenie v regióne. Ide o 770 rokov od prvej písomnej zmienky a 630 rokov od udelenia mestských výsad. Uvádza to mesto Senica v texte pripravenom Tomášom Motusom z Múzea Senica.
Prvá písomná zmienka o Senici pochádza z roku 1256. V listine uhorského kráľa Bela IV. je Senica uvedená ako obývaná osada (villani de Scinze). Podľa textu bola situovaná na dôležitej obchodnej trase známej ako Česká cesta, ktorá spájala územie dnešných Čiech s Budínom. Práve poloha na frekventovanej trase mala už v ranom období vytvoriť predpoklady pre odlišný vývoj v porovnaní s okolitými obcami.
V 13. a 14. storočí bola Senica súčasťou Brančského panstva, ktoré v tomto období viackrát zmenilo svojich majiteľov. Zlom v dejinách mesta nastal koncom 14. storočia, keď panstvo získal Stibor zo Stiboríc, uhorský šľachtic a spolupracovník kráľa Žigmunda Luxemburského.
Druhý veľký historický míľnik je spojený práve s jeho menom. 24. júna 1396 udelil Stibor zo Stiboríc Senici mestské výsady, čím sa obec zaradila medzi mestské sídla typu oppidum – mestečko. Text mesta uvádza, že obyvatelia získali právo slobodne si voliť richtára a mestskú radu, vlastnú súdnu právomoc, slobodu obchodovania, ochranu majetku a potvrdenie územia mesta v tradičných hraniciach. Zároveň mali byť oslobodení od viacerých povinností voči hradnému kastelánovi Branča.
Mestské výsady podľa materiálu neznamenali len formálny akt, ale vytvorili právny a hospodársky základ pre rozvoj obchodu, remesiel, trhového života aj mestskej samosprávy. Dôležitosť týchto privilégií má potvrdzovať aj fakt, že ich platnosť bola v ďalších storočiach opakovane potvrdzovaná uhorskými panovníkmi.
Mesto zároveň pripomína, že Senica počas dejín čelila viacerým zlomovým udalostiam vrátane vojenských konfliktov, náboženských sporov či zásahov zemepánov. Napriek tomu si podľa textu zachovala vedomie mestského postavenia a historickej identity, pričom výsady z konca 14. storočia položili základy samosprávy a hospodárskej samostatnosti, ktoré formovali Senicu aj v ďalších obdobiach.
Výročia 770 rokov od prvej písomnej zmienky a 630 rokov od udelenia mestských výsad tak podľa mesta predstavujú pripomenutie dlhého vývoja Senice – od osady na obchodnej ceste až po mestečko s vlastnými právami a samosprávou.
Text vznikol na základe materiálu autora Tomáša Motusa z Múzea Senica, publikovaného na webe mesta Senica
