Socha Milana Rastislava Štefánika, svätý Florián aj jeleň na studni na nádvorí kaštieľa. Tri známe diela vo verejnom priestore v Malackách majú spoločného autora – akademického sochára Juraja Gavulu, ktorý pred pár dňami zomrel vo veku 83 rokov.
V súvislosti s viacerými jeho realizáciami sa často uvádza, že ide o kópie pôvodných sôch. Ako však upozorňuje historik Martin Macejka, označenie „kópia“ nie je v tomto význame úplne presné: „Vo všetkých spomínaných prípadoch išlo aj o autorský vklad, keďže originály sa čiastočne alebo vôbec nezachovali.“
Socha M. R. Štefánika vznikla v roku 1943 v ateliéri akademického sochára Vojtecha Ihriského, ktorý je spoluautorom aj známeho sediaceho Hviezdoslava neďaleko Slovenského národného divadla v Bratislave. Odhalená bola v roku 1944.
Generál, vytvorený z pieskovca, na vysokom podstavci, opierajúci sa o meč, však na svojom mieste nevydržal ani desať rokov. Po nástupe komunizmu sa okrem iného likvidovali aj Štefánikove sochy a priestranstvo v centre mesta tak zostalo prázdne. K odstráneniu došlo pravdepodobne v roku 1953.
Časti pôvodnej sochy sa našli až na jeseň 2002 neďaleko jej pôvodného miesta. Robotníci ich objavili pri výkopových prácach v čase, keď sa začal stavať Inkubátor. Na verejnosť sa znovu dostal podstavec a časť trupu, ramená a hlavu sa napriek snahe nepodarilo nájsť. Chýbajúce časti generála Štefánika nanovo vytvoril Juraj Gavula a obnovená socha bola slávnostne odhalená v apríli 2006.
Socha jeleňa na studni na nádvorí kaštieľa bola verejnosti oficiálne predstavená počas Prvomájových Malaciek 2010. Predlohou pre autora boli iba historické fotografie pôvodného diela, preto ide o nové spracovanie.
Socha svätého Floriána stojí na Záhoráckej ulici. Dlhé roky sa na mieste nachádzal iba podstavec. Z pôvodnej sochy sa zachovalo len beztvaré torzo, ktoré je uložené v kryptách, pričom nebola dostupná ani fotodokumentácia. Svätý Florián sa na podstavec vrátil na jeseň 2002.
Malacký hlas vtedy pri tejto príležitosti napísal: „Podstavec z marcheggského pieskovca uvádza letopočet 1777. Akademický sochár v snahe dodržať všetky znaky, ktoré by mala obsahovať neobaroková socha a zároveň postava Rimana opradeného legendou, navštívil mnoho záhorských obcí a vytvoril si vlastný fotoalbum sôch sv. Floriána. Z nich potom vytvoril vlastný návrh, ktorý obsahuje nevyhnutné prvky: uniformu rímskeho vojaka, plášť, oceľovú prilbu, vedierko, vlajku, domček s plameňmi, prúd vody i ostré črty tváre postavy.“
Juraj Gavula sa venoval najmä monumentálnej tvorbe vo verejnom priestore. Jeho diela sú kombináciou abstraktna a geometrie. Nájdeme ich po celom Slovensku – okrem Malaciek aj v Poprade, Trenčíne, Dunajskej Strede či Bratislave (budova polikliniky v Ružinove, budova Figara, Zichyho palác).
Reštaurátor Denis Dvorský zhodnotil tvorbu majstra Gavulu takto: „Sú to dobré ukážky toho, že diela z čias socializmu nemusia nevyhnutne zobrazovať iba budovateľov a rôznych pohlavárov.“
Text je redakčne spracovaný na základe článku Ľubice Pilzovej na malacky.sk. Časť informácií pochádza z Denníka N.
