Tentokrát sme sa pýtali maliara, rodáka z Moravského Sv. Jána, pána Jozefa Chrenu. Odpovedal nám na otázky týkajúce sa ekológie, no samozrejme sme sa ho nemohli zabudnúť spýtať na rok 89. Práve on bol totižto v centri diania v Moravskom Sv. Jáne pri páde totalitného režimu a nasledujúcemu nástupu slobody.
Pán Chrena, dovolíme si Vám na úvod položiť tie isté, resp. podobné otázky, aké sme položili aj pánovi starostovi Emrichovi. Takže…
Všimli aktivity, ktoré sme za posledné dva roky nášho „v podstate pôsobenia“ stihli urobiť? A kedy ste si ich všimli prvý krát?
Prvý raz som o Vašej činnosti EkoJany počul ešte v začiatkoch, teda asi pred dvoma rokmi, keď ste zorganizovali zber odpadkov v okolí židovského cintorína, na ktorom sa zúčastnili i moji synovia Juraj a David. Bol som z toho veľmi príjemne prekvapený, tešil som za z tejto obetavej činnosti mladých ľudí, ktorým záleží na čistote nášho okolia.
Konkrétne ktorú doterajšiu činnosť EkoJany oceňujete najviac a naopak, ku ktorej by ste mali nejaké výčitky?
Výčitky k Vašej činnosti určite nemám žiadne, a najviac oceňujem ten Váš elán so zberom odpadkov, hoci všetci vieme, že ľudia to znovu a znovu zapracú novým bordelom.
V máji tohto roku organizovala obec „Veľké jarné upratovanie“, ktorého ste sa zúčastnili aj Vy.
Majú podľa Vás podobné celospoločenské aktivity význam?
Ja som vlastne už v minulých rokoch, spolu s vnučkou Viktorkou a vnukom Tomášom, vyzbieral odpadky pod železnicou v „olšách“ a poznášali sme to na jedno miesto. Bola toho už jedna fúra, no na obecnom úrade, kde som žiadal traktor k odvozu, som bol odmietnutý s tým, že to je súkromný pozemok. Preto som sa teraz v máji potešil, keď sa vyhlásilo „Veľké jarné upratovanie“, ktorého som sa zúčastnil a využil to k odvozu už spomenutej skládky odpadkov v „olšách“ a pri železnici.
Na Slovensku je stále móda vyvážať odpad do lesov. Kde si myslíte, že je hlavný problém?
Hlavný problém vidím v samotných ľuďoch. V stredoeurópskom priestore je Slovensko v tomto jednička. Mám prejazdené na bicykli všetky okolité štáty, teda Česko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko a Nemecko, no čo človek vidí zo sedla bicykla pri cestách na Slovensku je hnus. Hanbím sa za to. Myslím si, že i škola by v tomto smere mohla pomôcť s osvetou i zberom odpadkov a samozrejme hlavne rodina.
Nepochádza tento trend z pred roka 1989? Veď hneď za hranicami, v Rakúsku, je čisto kam sa len pozreme. Môže to byť spôsobené tým, že Rakúsko bolo už „západné“ a celkovo tam bola mentalita ľudí niekde inde a my k tomu smerujeme až teraz?
Pred 22 rokmi po revolúcii som si myslel, že keď naši ľudia uvidia čistotu v susednom Rakúsku, vezmú si z nich vzor a aspoň v tomto smere ich dobehneme. Bohužial som sa mýlil. Susedom v Česku sa v tomto smere darí lepšie, stačí sa pozrieť len do Lanžhota.
Nie tak dávno bola v médiách informácia o dovoze odpadu z Rakúska a následným vyhadzovaním ho v katastri obce Moravský Sv. Ján. Boli vykonávané policajné kontroly, no bez úspechu. Aký máte Vy názor na túto problematiku? Myslíte si, že odpad, ktorý nachádzame pri rieke Morave je naozaj nielen pôvodom z Rakúska, ale že ho sem priamo obyvatelia rakúskych obcí aj vozia?
Neverím tomu, že odpad sem vozia samotný rakúšania. Ja si myslím, že ho sem vozia Slováci, ktorí slúžia v rakúskych rodinách. Dokonca som počul, že dajú Slovákom peniaze, aby to zaviezli na smetisko (v Rakúsku, poznámka autora), no oni to vyhodia hneď u cesty po prechode cez rieku Moravu. Sám som z bicykla videl slovenské auto, ako z neho vyletela igelitka plná odpadkov. Samozrejme nevylučujem, že i rakúšania to privezú k nám, no to je len mizivé percento. Vstúpme si do svedomia hlavne sami.
Precestovali ste veľa krajín. Ako by ste ich porovnali so Slovenskom, čo sa týka čistoty a starstlivosti o životné prostredie. Máte nejaký zaujímavý zážitok?
Naposledy som obdivoval super čistotu v Austrálii. S priateľom Milanom Švecom sme veľa pojazdili na aute i na bicykloch, no nevidel som skutočne žiaden odpad. Žijú tam národnosti z celého sveta a životné prostredie si vážia. Všetko sa tu prísne separuje a vysokými pokutami sa trestá porušenie zákona. No tam je pre každého samozrejmosťou udržovať čistotu na verejných priestranstvách. Napríklad, keď Milan obrezal listy z palmy pred domom, tak to viezol veľa kilometrov na určené miesto, kde musel zaplatiť veľa dolárov. Je to len biologický odpad, no bola to pre neho samozrejmosť.
Ste umelec, preto si neodpustíme aj otázky týkajúce sa kultúry, o ktorú sa EkoJany tak isto zaujímajú. Ste spokojný s kultúrnym životom v Moravskom Sv. Jáne? Máme na mysli nielen kultúrne podujatia, ale celkový kultúrny výzor obce.
Celkovo sa výzor obce zlepšuje, no stále mám výhrady k mnohým nedostatkom, či už zo strany obce, alebo súkromníkov. Napríklad umiestnenie odpadkových košov na niektorých miestach v dedine, ošarpané domy, údržba zelene. Rozčuluje ma i sústavné státie pár jednotlivcov na chodníkoch pre chodcov.
Pán Chrena, nedá nám pri pozretí sa do kalendára, nespýtať sa práve Vás jednu dôležitú otázku. Máme tu 17. november. Vy sám ste boli v dedine v tom období realizátorom viacerých protisocialistických aktivít. Socializmus ako taký padol, máme 22 rokov demokraciu. Je cítiť zmena? Čo by ste odkázal tým, ktorí roky pred 89 nezažili?
Pred 22 rokmi som bol pri tom, keď sa vydobyla sloboda a som tomu nesmierne rád, hoci i to má svoje negatíva. Veď za komunistov sa nesmelo ani za hlavnú cestu Malacky-Kúty, a nieto ešte ďalej. Vždy som túžil maľovať obrazy pri rieke Morave, no tam by ma čakala guľka, ako mnohých iných. Medzi naše hlavné revolučné požiadavky patrilo i zrušenie ostnatých drôtov a postavenie mostu cez Moravu. Toto sa nám s veľkým úsilím podarilo, no nebolo to vôbec jednoduché. Mrzí ma, že túto cestu smerom do Rakúska lemujú haldy odpadkov, no zároveň vidím i akúsi nádej v činnosti mladých ľudí z EkoJany, ktorím chcem za to vrele poďakovať.
Poďakovať chceme tak isto aj my za uskutočnenie tohto krátkeho rozhovoru (krátkeho preto, lebo s pánom Jozefom Chrenom sa toho dá naozaj prerozprávať veľa) a za určitú podporu aj z jeho strany smerom k nám. Dúfame, že sa na ďaľších akciách typu „Vyčistime naše lesy“ stretneme aj v budúcnosti s týmto významným človekom – maliarom z Moravského Sv. Jána. Vždy to bude pre nás veľká česť. Ešte raz ďakujeme a prajeme pánovi Chrenovi veľa úspechov doma i v zahraničí.
