Slovenský výskum o duševnom zdraví detí môže byť podnetný aj pre ďalšie krajiny. Medzinárodný vedecký časopis Frontiers in Psychology publikoval štúdiu o overení skríningového nástroja duševného zdravia pre slovenské školy – Pohodomer. TASR o tom informovala Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie.
Duševné zdravie detí a mladých ľudí sa v posledných rokoch stáva podľa jej slov jednou z najdôležitejších tém školského prostredia. Učitelia, školskí psychológovia aj vedenie škôl čoraz častejšie vnímajú, že pohoda žiakov ovplyvňuje nielen ich osobný život, ale aj učenie, vzťahy a atmosféru v triedach. Práve preto vznikol skríningový nástroj Pohodomer, ktorý školám pomáha lepšie porozumieť tomu, ako sa deti v škole cítia.
Štúdia sa venovala tomu, ako prispôsobiť medzinárodne používané skríningové nástroje duševného zdravia deťom v slovenskom školskom prostredí tak, aby otázkam skutočne rozumeli a aby odpovede presnejšie odrážali ich prežívanie.
„Publikovanie v tomto časopise je signál, že aj skúsenosť zo Slovenska má svoje miesto v medzinárodnej vedeckej diskusii a môže prispieť k tomu, ako sa o duševnom zdraví detí premýšľa v iných krajinách, ktoré riešia podobné otázky v oblasti duševného zdravia detí,“ uviedla Lenka Janík Blašková z Inštitútu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických štúdií Univerzity Komenského v Bratislave.
Do výskumu sa zapojilo 108 žiakov základných a stredných škôl na Slovensku. Po vyplnení dotazníkov nasledovali diskusie, v ktorých deti vysvetľovali, ako rozumejú otázkam v Pohodomeri, čo im v otázkach chýba a ktoré formulácie sú pre ne prirodzené. Jedným z najzaujímavejších zistení výskumu bolo podľa jeho autorov to, ako deti premýšľajú o otázkach týkajúcich sa ich pocitov a vzťahov.
„Deti nie sú malí dospelí a dotazníky pre ne ani tak nemôžu fungovať. Keď dáme deťom priestor, veľmi presne vedia povedať, čo im dáva zmysel a čo nie,“ povedala Janík Blašková.
„Pohodomer nie je len meranie. Je to spôsob, ako dať deťom hlas. Je to nástroj, vďaka ktorému sa v školách pýtame, ako sa deti naozaj majú,“ doplnila školská psychologička v projekte Koalícia škôl za duševné zdravie Kornélia Ďuríková.
Podľa odborníkov sa duševné zdravie detí stáva čoraz významnejšou témou školského prostredia. Školy môžu byť jedným z miest, kde sa dajú včas zachytiť prvé signály psychickej nepohody, a zároveň priestorom, kde možno cielene plánovať preventívne aj podporné opatrenia.
