Obavu vyjadrili zástupcovia troch najväčších združení územnej samosprávy na Slovensku. Tí žiadajú urýchlenú úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Zástupcovia varujú, že bez vyňatia samospráv zo sankčných mechanizmov dlhovej brzdy budú ohrozené aj základné služby a nebude možné zostaviť ich rozpočty.
„Za stav verejných financií sú z 98,5 percenta zodpovední vládni politici. Samosprávy tvoria len zvyšných 1,5 percenta dlhu, a preto jednoducho nemôžu byť postihované dlhovou brzdou,“ povedal predseda Združenia samosprávnych krajov (SK8) Jozef Viskupič.
Dopad dlhovej brzdy
Samosprávy sa na celkovom dlhu verejnej správy podieľajú necelými dvoma percentami. Súčasné nastavenie dlhovej brzdy však na ne výrazne dopadá. Zástupcovia troch najväčších združení varujú pred neudržateľným stavom, ktorí podľa nich trestá kraje a samosprávy za hospodárenie vlády.
„Nehovoriac o tom, že my máme prísnejší zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorý počíta aj s uvalením samosprávy do nútenej správy, čo je ten najväčší trest,“ pokračuje predseda SK8 Viskupič.
Zástupcovia združení preto navrhujú zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vyňať chcú samosprávy z vybraných sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. Podľa vyjadrení bol návrh prerokovaný aj s ministerstvom financií, ktorý ho podporuje.
„Ak má byť územná samospráva stabilným partnerom štátu, musí mať vytvorené podmienky na zodpovedné a predvídateľné hospodárenie,“ povedal predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božík.
Kraje, mestá a obce sú podľa Viskupiča motivované hospodáriť zodpovedne, ako aj plánovať a investovať v prospech zlepšovania služieb pre obyvateľov: „Sme proti tomu, aby sme trpeli pre nezodpovednosť niekoho iného.“
Poukazujú na päť bodov
Tri združenia zároveň predstavili päť bodov v kontexte zostavovania návrhu rozpočtov na obdobie 2027 až 2029. Hlavným bodom je nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv.
„Podľa súčasných legislatívnych rámcov môžu samosprávy schváliť len taký rozpočet, v ktorom budú výdavky maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, čo je v aktuálnom hospodárskom prostredí pre samosprávy nemožné,“ upozorňuje SK8.
Združenia ďalej hovoria o paralýze investícií, trestaní samospráv za hospodárenie štátu, či žiadajú o priestor na zodpovedné investície. „Neexistuje dôvod, aby samosprávy niesli dôsledky nastavení, ktoré nezohľadňujú ich špecifiká a reálne výdavkové potreby,“ pokračuje predseda ZMOS Božík.
Združenie SK8 pripomína, že zadlžovanie samospráv je už v súčasnosti pod prísnou kontrolou zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Bez legislatívnej úpravy podľa nich hrozí rozpočtový kolaps, ktorý majú pocítiť obyvatelia v každodennom živote.
„Mestá nie sú príčinou problému verejných financií, no v súčasnosti nesú jeho dôsledky. Potrebujeme legislatívu, ktorá nebude brzdiť rozvoj, ale umožní nám zodpovedne investovať a plniť naše záväzky voči obyvateľom,“ povedal prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček.
