Tradícia stavania májov patrí k najznámejším jarným zvykom aj na Záhorí. Oľga Drahošová v texte približuje historické korene tohto zvyku, jeho symboliku aj to, ako sa stavanie májov zachovalo v Zohore dodnes.
K ľudovým zvykom jarného obdobia patrí na Slovensku stavanie májov. Bolo známe už z antiky, keď Gréci, Etruskovia, Rimania a iné staroveké národy pred 1. májom zdobili svoje domy a hospodárske budovy zelenými stromčekmi na ochranu pred zlými duchmi a chorobami, zároveň aj za účelom privolania plodnosti a vlahy potrebnej v poľnohospodárstve. Roľníckemu obyvateľstvu mala májová zeleň priniesť dobrú úrodu.
Máj symbolizoval oslavu ústupu zimy, príchod jari a prebudenie prírody. Zároveň vyjadroval zdravie, hojnosť a silu. Májová čerstvo zazelenaná príroda evokuje mladosť, sviežosť a energiu.
Na Slovensku už od stredoveku v predvečer prvého mája tajne stavali mládenci máje ozdobené pestrofarebnými stuhami, niekedy dozdobené aj malými dekoračnými venčekmi, vyvoleným dievčatám pred dom. Niekedy, keď bolo záujemcov o dievčinu viac, nápadníci si máje navzájom aj rúcali. Pretože máj býval prejavom vážneho záujmu o dievčinu, strom musel byť symetrický a pekne ozdobený. Ak sa máj ozdobil ešte aj vencom, znamenalo to, že sa dievča za chlapca čoskoro vydá.
Stavanie májov malo v ľudovej tradícii pôvodne magickú funkciu a súviselo so symbolikou jarnej zelene. Mesiac máj symbolizuje začiatok a zrod nového života a väčšinou je spájaný s láskou. Nielen dospelí, ale aj mládež sa tešili z novej jari a plným priehrštím si ju užívali.
Zámer z dávnej minulosti zeleným májom ochrániť svoje domovy pred zlými duchmi a chorobami iste sledovali aj obyvatelia obce Zohor na Záhorí, pretože tu máje stavali aj vo verejnom priestore uprostred dediny, pred kostolom, ale aj pred domy významných ľudí – richtára, učiteľa, notára a v neposlednom rade aj pred hostincom.
Treba pripomenúť, že stavanie májov však nie je len slovenský zvyk. Okolo 15. storočia bol rozšírený po celej strednej Európe. Na území Európy sa od stredoveku vztyčovali na verejných priestranstvách máje alebo sa nimi zdobili aj budovy. Na dedine stavali máje muži z dediny, v mestách napríklad cechová a spolková mládež.
Máj mohol dosahovať výšku až niekoľko metrov. V našom regióne ide väčšinou o borovicu alebo brezu. Kmeň stromu sa očistí od kôry aj konárov, ktoré sa nechajú iba na vrcholci. Ten je ozdobený rôznymi stužkami a mašľami, menším dekoračným venčekom z čečiny. Na máj pred hostincom vešali aj fľašu s vínom. Stavanie mája bolo náročné podujatie a vopred dôsledne naplánované. Veľakrát bolo komplikované máj nielen vztýčiť za použitia rebríka a tyčí so šnúrkami, ale aj dopraviť ho z lesa do obce.
Tradícia stavania májov bola sprevádzaná spevom, tancom, pohostením a všeobecným veselím. Dievčence noc pred 1. májom nešli spať, ale potajomky pozorovali, či im vyvolený mládenec za pomoci kamarátov postavil máj.
Tento zvyk sa však rokmi pretransformoval len do polohy zábavnej. Stavanie mája pred hostincom si šenkéri priamo objednávali u svojich stálych hostí. Bola to obľúbená aktivita najmä mládencov, pretože vždy končila pohostením a zábava sa tiahla hlboko do noci. V dedine bolo viacero hostincov a každý mal svoj máj. Prvú noc po postavení bol obecný máj strážený miestnymi mladíkmi. Pretože bol považovaný za reprezentačný symbol obce, bolo potreba ho chrániť pred poškodením, zrúbaním alebo odcudzením.
Treba pripomenúť, že 1. máj má však v našej spoločnosti aj iný charakter. Je považovaný za medzinárodný Sviatok práce. Jeho pôvod môžeme hľadať v USA, kde 1. mája 1886 zorganizovali odborári v Chicagu sériu zhromaždení a demonštrácií za zavedenie osemhodinovej pracovnej doby. Pri zrážkach robotníkov s políciou a provokatérmi prišlo o život niekoľko ľudí a desiatky utrpeli zranenia.
Zakladajúci zjazd II. internacionály v roku 1889 v Paríži preto na pamiatku obetí demonštrácií z Chicaga prijal rozhodnutie, že 1. máj sa stane medzinárodným Sviatkom práce. Postupne sa tradícia slávenia 1. mája, Dňa robotníckej solidarity, rozšírila po celom svete. V súčasnosti sa 1. máj ako Sviatok práce oslavuje vo viac ako 80 krajinách sveta.
História osláv Sviatku práce u nás siaha do záveru 19. storočia. Na dnešnom území Slovenska sa prvé oslavy konali už 1. mája 1890. Uskutočnili sa na troch miestach – v Bratislave v areáli Železnej studničky, ďalej v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1919 bol sviatok uznaný štátom a od roku 1925 priamo štátnym sviatkom.
Vo vojnových rokoch 1939 až 1944 sa už oslavy konali pod štátnym dozorom, lebo 1. máj bol štátnym sviatkom aj v nacistickom Nemecku. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 venovala vládnuca komunistická strana prvomájové oslavy dosiahnutým „budovateľským“ výsledkom.
Pripomenúť si oslavy 1. mája počas obdobia socializmu by bola ďalšia kapitola, na ktorú si iste pamätajú a spomínajú tí skôr narodení.
Prvý máj však nie je len Sviatkom práce, ale má tiež cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Oficiálne vyhlásil svätého Jozefa za ochrancu celej cirkvi pápež Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. rozšíril patronát svätého Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili práve 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.
V tradícii stavania májov sa v Zohore pokračuje dodnes. Obecný máj sa vztyčuje na priestranstve pred hasičskou zbrojnicou. Aj v tomto roku sa Dobrovoľný hasičský zbor podujal zorganizovať 30. apríla v odpoludňajších hodinách spoločné stavanie mája spojené so zábavou i občerstvením. DHZ takto pomohol oživiť starú tradíciu a dal jej nový spoločenský charakter.
Štamgasti zase stavajú na požiadanie hostinských máj pred hostincami. Stavanie mája dievčencom ako prejav záujmu a náklonnosti sa už nepraktizuje, rokmi sa celkom vytratilo.
Máje zostávajú vo verejnom priestore do konca mája.
Oľga Drahošová
