História varenia piva na južnom Záhorí siaha hlboko do minulosti. Najstarším doloženým pivovarom v tejto časti regiónu bol práve ten stupavský. Prvá písomná zmienka o jeho existencii pochádza z roku 1575, keď bol po smrti majiteľa Stupavského panstva Ecka zo Salmu spísaný inventár majetku.
Pivovar pri panskom mlyne
Pivovar bol súčasťou hospodárskeho zázemia Stupavského panstva. V inventári z roku 1575 sa v ňom uvádzalo desať veľkých a malých kadí, veľký kotol a ďalšie zariadenie potrebné na varenie piva. Hodnota pivovaru bola v tom čase vyčíslená na 120 zlatých.
Ďalšia zmienka pochádza z daňového súpisu z roku 1588, kde sa objavuje pod latinským označením Domus Braxatoria. Urbár Stupavského panstva z roku 1592 uvádza, že pivovar stál pri trojkolesovom panskom mlyne. Táto poloha bola praktická, keďže mlyn zabezpečoval spracovanie obilia potrebného na výrobu sladu.
Poloha pivovaru sa počas jeho existencie nemenila, hoci objekt pravdepodobne prešiel viacerými stavebnými úpravami. V chotári Stupavy sa pestovala aj odroda jačmeňa určená pre potreby panského pivovaru.
Na konci 16. storočia sa v zime v pivovare dokázalo uvariť približne 60 urien piva, teda takmer 4000 litrov. V lete bola produkcia približne polovičná. V roku 1600 bol pivovar ocenený na 1200 zlatých, pričom samotná budova kaštieľa mala hodnotu 4000 zlatých.
Pivo slúžilo aj ako výplata
Stupavský pivovar nebol len miestom výroby nápoja pre panstvo a jeho okolie. Pivo sa používalo aj ako naturálna odmena pre úradníkov a zamestnancov panstva.
V rokoch 1597 až 1598 sa v pivovare vyrobilo 1040 urien piva, teda takmer 555 hektolitrov. Z toho sa vyčapovalo 996 urien. Výnos panstva z výčapu piva v tomto období presiahol 796 zlatých.
Pivo ako naturálnu odmenu dostávali napríklad kastelán, gajarský úradník či stupavský mäsiar. Aj začiatkom 18. storočia sa spomína, že panský účtovník dostával ročne 12 urien piva a panský záhradník polovicu tohto množstva.
Pivovar si prenajímali pivovarníci
Právo varenia piva patrilo medzi regálne práva, teda výsady zemepána. Stupavský pivovar preto majitelia panstva prenajímali pivovarníkom, ktorí sa v jeho vedení striedali pomerne často.
Záujemcov o prenájom panstvo oslovovalo aj prostredníctvom tlače. Oznamy o prenájme stupavského pivovaru sa objavovali vo viedenských a bratislavských novinách už od roku 1774. Prenájom sa získaval licitáciou v panskej úradnej kancelárii v Stupave.
Mená stupavských pivovarníkov možno sledovať najmä od konca 17. storočia v cirkevných matrikách. Ako prvý známy pivovarník sa v roku 1686 uvádza Urban Čech. V roku 1691 uzavrelo panstvo zmluvu s pivovarníkom Františkom Slobodom, ktorá určovala nielen jeho povinnosti, ale aj odmenu.
Pivovarník mal variť kvalitné pivo a v prípade škôd spôsobených nedbanlivosťou za ne niesol zodpovednosť. Za prácu dostával ročný plat v peniazoch aj naturáliách vrátane raže, pšenice, hovädzieho mäsa, soli, masla, syra a sviečok.
V pivovare pracovali aj tovariši, učni a sluhovia
Popri majstrovi pivovarníkovi pracoval v pivovare aj pomocný personál. Boli medzi nimi tovariši, učni, sluhovia aj slúžky. Niektorí pochádzali zo Stupavy a okolia, ďalší prišli z Moravy, Čiech či nemecky hovoriaceho prostredia.
Dobové záznamy zachytávajú aj tragické udalosti. V roku 1708 zomrelo pri práci okolo pivovaru dievča z Lozorna, ktoré spadlo zo strechy. V roku 1715 zasiahol v pivovare blesk dvadsaťročnú slúžku Margaritu.
Pivovar zároveň poskytoval bývanie nielen ľuďom, ktorí v ňom pracovali. V priebehu 19. storočia sa v jeho priestoroch spomínajú aj ďalší obyvatelia spojení so službou pre panstvo.
Koniec prišiel v 19. storočí
V polovici 19. storočia sa podmienky pre menšie pivovary začali meniť. Zavedenie vysokej dane za varenie piva spôsobilo, že výroba bola menej výhodná. Zároveň rástla konkurencia modernejších pivovarov s prvkami priemyselnej výroby.
Podľa výšky odvedenej dane sa v rokoch 1863 a 1864 darilo najmä pivovarom v Malackách a Stupave. Stupavský pivovar bol v 60. rokoch 19. storočia ešte v celoročnej prevádzke. Do konca 19. storočia však menšie pivovary na južnom Záhorí postupne zanikli.
Presný rok ukončenia výroby v Stupave nie je jednoznačne doložený. Niektoré zdroje uvádzajú rok 1884, no podľa autorov textu táto informácia nie je podložená konkrétnym prameňom. Stupavský pivovar však fungoval približne 300 rokov.
Z pivovaru sa stalo bývanie
Budova bývalého pivovaru so súpisným číslom 266 zostala aj po ukončení výroby v majetku Stupavského panstva. Neskôr slúžila najmä ako nájomné bývanie pre zamestnancov veľkostatku.
Pri sčítaní ľudu v roku 1930 patrila budova stále k stupavskému veľkostatku grófa Ľudovíta Károlyiho. V rozľahlom poschodovom objekte vtedy žilo sedem rodín. Bývali v ňom najmä zamestnanci veľkostatku a stupavskej cementárne.
S objektom sa spája aj udalosť z konca druhej svetovej vojny. Počas prechodu frontu začiatkom apríla 1945 bol v pivniciach pri bývalom pivovare zriadený veľký verejný kryt, do ktorého sa zmestilo viac ako 200 ľudí. Podľa autorov odborného textu sa tieto pivnice zachovali dodnes.
Tento článok čerpá z odbornej publikácie dostupnej na stránke Záhorského múzea v Skalici. Autorský text: PhDr. Mária Zacharová – Milan Greguš.
