Chladnú jar a mesiace extrémneho sucha striedal daždivý júl. Prognózy hovorili o priemernej úrode. Výsledné čísla všetkých druhov obilnín sú však podľa poľnohospodárov lepšie než 5-ročný priemer.
„Tohtoročná žatva hustosiatych obilnín a repky sa skončila nad pôvodné očakávania poľnohospodárov. Množstvom pozbieraného zrna príjemne prekvapila, no niektorých pestovateľov sklamala najmä kvalitou potravinárskych pšeníc,“ uviedla SPPK.
Žatva trvala dlhšie
Slovensko tak aj ďalší rok zostane sebestačné v produkcii hustosiatych obilnín či repky, keď časť úrody pôjde aj na vývoz. Práce sú na Slovensku hotové na 99 percent, zostávajúce percento nepokosenej plochy je v regiónoch na severe a východe krajiny.
Úroda je vyššia vo všetkých druhoch obilnín a repky v porovnaní s minulým rokom, ako aj 5-ročným priemerom. Pšenice je viac o 13 percent, jačmeňa o 26 percent, hustosiatych obilnín o 16 percent a repky až o 32 percent v porovnaní s rokom 2024.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora hovorí o tomto roku ako o mimoriadne náročnom, keď žatva preverila skúsenosti slovenských poľnohospodárov.
„Studený máj, horúci a extrémne suchý jún, výrazne daždivý júl, k tomu krupobitie a požiare boli činiteľmi, ktoré ovplyvnili žatevné práce a úrodu. Vo väčšine regiónov sa žatva skončila neskôr a bola dlhšia ako vlani,“ pokračuje.
V regióne Trnava, Galanta, Komárno či Levice tak žatva trvala až o dva týždne dlhšie, čo je o 10 až 20 percent dlhší čas.
Poľnohospodári s extrémnym počasím
„Konštatujeme, že dobré úrody a dobrú kvalitu zrna majú tí poľnohospodári, ktorí stihli pozbierať úrodu ešte pred letnými dažďami. Tým pestovateľom, ktorí to šťastie nemali, ubrali dažde na kvalite produkcie,“ povedal predseda SPPK Andrej Gajdoš.
Príkladom je Liptov, keď celá pôvodne potravinárska pšenica skončí ako kŕmna pre zvieratá. Poľnohospodári preto podľa Komory čelia viacerým výzvam, jednou z nich je aj zachytávanie vody v pôde, minimalizácia odparu a ochrana pred veternou a vodnou eróziou.
„Cieľom musí byť aj v spolupráci so štátom zvyšovať počty hospodárskych zvierat a stabilizovať spracovateľský priemysel tak, aby sme stále väčšiu časť suroviny vedeli zhodnotiť na Slovensku,“ spresňuje SPPK.
Pekári po lepších výsledkoch žatvy nepredpokladajú, že by mlyny nakupovali vysokokvalitnú pšenicu zo susedných štátov, najmä z Česka a Maďarska.
„Deklarujeme, že sme schopní odobrať o desaťtisíce ton múky viac a vyrábať z nej viac slovenského chleba a pečiva,“ povedal predseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.
