Občania mesta Skalica predložili na septembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ) petíciu so 4000 podpismi za vyhlásenie referenda proti zámeru výstavby Centra ekologického hospodárstva (CEH). Radnica petíciu akceptuje a ako uviedla, reakcia vedenia mesta je kladná. Aktuálne beží predĺžená lehota na vyhodnotenie petičných hárkov. TASR to uviedla primátorka Oľga Luptáková.
Petícia bola do podateľne mestského úradu doručená 1. septembra. Predmetom sporov medzi petičným výborom a mestom sa stala právna formulácia referendovej otázky. Petičný výbor skonštatoval, že má právne vyjadrenia, že otázka je plne v súlade so zákonom. Radnica však disponuje opačným právnym stanoviskom.
Otázka aktuálne znie: „Súhlasíte s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Skalica schválilo zmeny a doplnky územného plánu mesta Skalica, ktoré vylúčia umiestnenie Centra ekologického hospodárstva Skalica navrhovateľa GGES… v akomkoľvek variante predloženého do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie na území mesta Skalica?“
Ako uviedlo mesto, lehota na vybavenie petície za vyhlásenie miestneho referenda v meste Skalica je najneskôr do 60 pracovných dní. Mestský poslanec Martin Kojš navrhol hneď na úvod septembrového zasadnutia MsZ vyňatie dotknutého pozemku z územného plánu, návrh však získal len osem z desiatich hlasov, pričom štyria poslanci sa hlasovania zdržali. „Vyňatie pozemku môže upokojiť obyvateľstvo, ktoré sa v tejto téme dokázalo združiť. Takúto silnú iniciatívu obyvateľstva som za posledných 12 rokov nevidel,” skonštatoval. Súčasne skritizoval možné využitie pozemku na priemysel.
Spor vo veci spomínaného pozemku sa začal vlani, keď sa zaradil do zmien a doplnkov územného plánu. Viacerí poslanci aj obyvatelia hovoria o tom, že k zmenám došlo na základe klamstiev. Mesto Skalica vtedy pre TASR odôvodnilo zmeny územného plánu tým, že by v budúcnosti mohol slúžiť pre novú technológiu spracovania komunálneho odpadu. Napríklad v prípade, keď bude skládkovanie zákonom zakázané. Už vtedy mesto avizovalo, že paralelne existuje i záujem investora, ktorý aktuálne prechádza posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA).
Zámer uvádza, že zariadenie má byť schopné spracovať až 130 000 ton odpadu za rok. Spomenuté sú dva varianty. Prvý uvažuje nad inštaláciou klasického kotla, druhý plánuje inštaláciu výtavného splyňovača. Projekt zároveň vytvorí približne 100 pracovných miest. Spomínaný druh CEH funguje v Európe na viac ako 500 miestach.
Časť verejnosti so zámerom nesúhlasí, vznikla aj petícia za odvolanie primátorky Skalice Luptákovej z funkcie. Nesúhlas vyjadrili aj Česi žijúci v blízkosti Skalice (Sudoměřice). Zámer kritizujú a obávajú sa znečistenia ovzdušia, zápachu či možného ohrozenia turizmu. Postavil sa za nich aj český minister životného prostredia Petr Hladík.
Mediálny zástupca investora, spoločnosti GGES, Ivan Rudolf akceptuje aj protichodné názory, ale v tejto súvislosti hovorí o politike a nadchádzajúcich voľbách a argumentuje, že investor disponuje všetkými odbornými štúdiami, ktoré jasne preukázali, že zariadenie nie je škodlivé. K vzniknutej situácii sa vyjadril aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Z jeho pohľadu sa táto téma stáva medzinárodným problémom.
Želmíra Macháčková z občianskeho združenia Skalica je pjekné mjesto predstavila ekonomické argumenty proti spaľovni, upozorňujúc napríklad na náklady 150 eur za tonu oproti 100 eurám za mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) odpadu. Spomenula aj detailné ekonomické porovnanie rôznych spôsobov spracovania odpadu.
Podľa Rudolfa tieto informácie pravdivé nie sú. „Cena spaľovania v zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO) za tonu zmesového komunálneho odpadu je podľa súčasného platného cenníka OLO 110 eur za tonu a nie 150 eur za tonu, ako uvádza pani Macháčková,“ ozrejmil. Doplnil, že po roku 2035 budú kriticky chýbať kapacity na zhodnotenie odpadu a cena za jeho zneškodnenie pôjde výrazne hore.
Zároveň podľa jeho slov bude stúpať aj poplatok za skládkovanie, ktorý v súčasnosti predstavuje podľa percenta triedenia odpadu sumu okolo 20 eur za tonu. „Porovnávať súčasné ceny skládkovania, MBÚ a ZEVO je preto nezmyselné,“ dodal.
Na zastupiteľstve zaznela aj iná možnosť riešenia komunálneho odpadu v budúcnosti. Macháčková spomenula, že mesto môže využiť už existujúcu mechanicko-biologickú úpravu odpadu a jeho následné spracovanie. Podľa jej slov po MBÚ môže ísť po roztriedení komunálneho odpadu na dve časti zhruba prvá polovica spracovaná na palivo napríklad do blízkej cementárne Rohožník.
„Kde, aby naplnili kapacity, sú momentálne nútení dovážať potrebný odpad zo zahraničia. Z druhej polovice vznikne ďalšou úpravou tzv. šedý kompost, ktorý je neškodný a aj keď smeruje na skládku, jeho objem je radikálne znížený a nevytvára žiadny zápach ani metán tak ako bežný komunálny odpad na skládkach,“ uviedla.
Na to reagoval predseda predstavenstva GGES Ivan Peschl, ktorý hovorí, že MBÚ nie je zázračné riešenie na likvidáciu odpadu. „Mechanicko-biologická úprava odpadu je v zásade linka, cez ktorú prejde odpad a ten sa predupraví predtým, ako skončí na skládke alebo sa energicky zhodnotí. Dáta, ktoré sú z Rakúska publikované, napríklad na odpady-portal.sk, hovoria jasne. Až 77 percent odpadu, ktorý prejde cez MBÚ, sa následne energicky zhodnotí buď v ZEVO, alebo v cementárňach, takže 20 percent takého odpadu skončí na skládkach a len dve percentá tohto odpadu sa potom ďalej dajú použiť na recykláciu,“ skonštatoval.
