V pondelok (6.10.) prebehlo verejné prerokovanie zámeru výstavby centra ekologického hospodárstva (CEH) v Skalici v Dome kultúry na Námestí slobody. Na miesto dorazili predstavitelia spoločnosti GGES (investor), spoločnosti Ineco, vedenie mesta, verejnosť aj aktivisti. Investor predstavil výsledky správy o hodnotení, nasledovala diskusia s obyvateľmi.
Občania predložili na septembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva petíciu so 4000 podpismi za vyhlásenie referenda proti zámeru výstavby CEH. Reakcia vedenia mesta je kladná. Aktuálne plynie predĺžená lehota na vyhodnotenie petičných hárkov. Obyvatelia zazlievajú mestu, že sa do pondelkového rokovania nezapojí, primátorka mesta Oľga Luptáková však pre TASR skonštatovala, že mesto sa vyjadrí v súhrnnej správe.
„My budeme určite dávať pripomienky k tomu, že nie sú dodržané strategické dokumenty, R1 kategória, čo znamená, že je to energetické spracovanie odpadu, pretože nie sú žiadne dôkazy, že to teplo bude zužitkované. Budeme rozporovať kapacitu spaľovne,“ uviedla pre TASR Želmíra Macháčková z občianskeho združenia Skalica je pjekné mjesto s tým, že riešenie vidí aj vo zvoze odpadu do Rohožníka.
Členka petičného výboru Yvonne Stančiaková skonštatovala, že Skalica so zámerom nesúhlasí. „Lokalita je veľmi zle vybraná, má slúžiť ako turistická zóna pre Skalicu, dokonca Trnavský samosprávny kraj s tým má problém. Zhruba 4000 ľudí podpísalo petíciu. Spaľovňu ani iné projekty nechceme na ‚Baťáku‘, ale ani celom území Skalice,“ uviedla pre TASR.
Investor podľa jeho slov akceptuje aj protichodné názory a v tejto súvislosti sa snažil reagovať, nie vždy však po pripomienke obyvateľov dostáva priestor. Argumentuje odbornými poznatkami a štúdiami. Niekoľkokrát napomenul prítomných, aby sa utíšili. Po tom, čo ho publikum vyzvalo, aby mlčal a nedostal priestor na vyjadrenie, zdôraznil, že toto rokovanie je pre proces posudzovania vplyvov na životné prostredie povinné a musí prebehnúť.
Na prerokovaní vystúpil aj primátor mesta Holíč Zdenko Čambal, ktorý poznamenal, že ako mesto plánujú pripomienkovať veci súvisiace s dopravou, nakoľko podľa jeho slov je mesto Holíč spomenuté v zámere len okrajovo. Zvážanie odpadu má byť podľa investora v päťtonových vozidlách v počte približne 16 vozidiel denne.
Starosta obce Mokrý Háj David Schiller poukázal na to, že s odpadmi v budúcnosti naozaj treba niečo robiť, a zdôraznil, že kapacita skládky ich obce už na tom nie je dobre. Zaujímal ho názor prítomnej profesorky environmentálneho inžinierstva Martiny Zeleňákovej. Chcel vedieť informácie o skládkovaní a rovnako aj o „spaľovni“. Zeleňákovej však obyvatelia priestor na vyjadrenie nedali.
Exposlanec Národnej rady SR Miroslav Suja, ktorý sa na rokovanie tiež dostavil, nevidí zmysel napríklad v potenciálnom umiestnení spaľovne. „Viacero občanov odtiaľto ma oslovilo, lebo videli, že sme bojovali v Dudinciach proti spaľovni, proti ťažbe zlata v Detve, v Šuranoch proti elektrárni, že s tým máme skúsenosti, tak preto som sem prišiel, aby som ich v tom podporil. Nevidím vôbec nejaký zmysel tu v Skalici robiť spaľovňu, niekde na okraji regiónu. Prečo to nerobíme niekde v priemyselných zónach?“ uviedol pre TASR.
CEH má byť podľa investora schopné spracovať až 135 000 ton odpadu za rok. Spomenuté sú dva varianty. Prvý uvažuje nad inštaláciou klasického kotla, druhý plánuje inštaláciu výtavného splyňovača. Projekt zároveň vytvorí približne 100 pracovných miest. Spomínaný druh funguje v Európe na viac ako 500 miestach.
Keďže európska legislatíva zakáže od roku 2035 skládkovanie, mestá a obce budú musieť riešiť, ako naložia s komunálnym odpadom. Jedným z riešení by mohli byť napríklad práve ekologické zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu.
