Aktivista a zakladateľ iniciatívy Mladí proti fašizmu, Marek Mach, v špeciálnom rozhovore v súvislosti s 36. výročím Nežnej revolúcie pre Záhorí.sk hovorí o novej billboardovej kampani po Slovensku a komentuje vývin politickej situácie. Témou bol aj štátny sviatok, ktorý už nie je dňom pracovného pokoja.
Autor rozhovoru si s hosťom tyká.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo hovorí o novej billboardovej kampani?
- Aký má názor na nárast krajne pravicových strán v Európe?
- Ctí si Slovensko 17. novembra málo?
Čo viedlo iniciatívu Mladí proti fašizmu k billboardovej kampani?
My sme sa už dlhodobo zamýšľali nad tým, akým spôsobom lepšie poukazovať na problémy, ktoré táto krajina v skutočnosti má, aj mimo našej bubliny. Pretože na tie problémy síce poukazujeme na sociálnych sieťach, kde máme pomerne dobré čísla, avšak sledovatelia týchto videí často pochádzajú spomedzi ľudí, ktorí si tie problémy dobre uvedomujú.
To, čo sme my chceli spraviť, bolo priblížiť ich aj tým ľudom, ktorí nás na sociálnych sieťach možno nesledujú, a poukázať tak na to, že túto krajinu trápia aj iné veci, než to, čo sa na prvý pohľad môže javiť ako najväčší problém niekde na sociálnych sieťach. A to teraz rozprávam o nejakých dvoch pohlaviach a nejakom diktáte z Bruselu a neviem o čom. Tie najpodstatnejšie a najpálčivejšie problémy sú v skutočnosti tie, s ktorými sa stretáme dennodenne, a to sú neopravené chodníky, chýbajúce kanalizácie, chýbajúce diaľnice a tak ďalej.
Čiže dôvodom, prečo práve billboardy a nie online platformy, je, aby ten zásah bol väčší?
Skôr iný. Čisto číslami väčší pravdepodobne asi nebude, keďže na sociálnych sieťach sa nám darí mesačne oslovovať asi 1,5 milióna ľudí, ale práve cez tie billboardy dokážeme osloviť tých ľudí, ktorí sú mimo toho 1,5 milióna, ktorých už oslovujeme na sociálnych sieťach.
Z čoho je kampaň financovaná? Je to z dobrovoľných príspevkov alebo z príspevkov iniciatívy?
Celé je to financované z príspevkov od ľudí, ktorí nám ich posielajú cez kampaň na Donio. Konkrétne, pod túto kampaň sa dostanú cez link www.mohlismemat.sk. K času, kedy nahrávame tento rozhovor (pozn. redakcie: 7. november) sa na túto billboardovú kampaň ľudia vyzbierali asi 42-tisíc eurami. Pričom tá kampaň stále beží.
O akom množstve billboardov sa v súčasnosti rozprávame k začiatku novembra?
K začiatku novembra ich je 297 naprieč celou republikou.
Plánuje sa ďalšie rozšírenie?
Plánujeme pokračovanie tejto kampane začiatkom budúceho roka, ale čo sa týka novembra, tak tam už sa o nejaký väčší počet billboardov rozširovať nebude. Je v hre možno ďalších 5 plôch.
Čo sa týka lokalít, tie vyberali prispievatelia alebo iniciatíva?
Lokality sme vyberali my, ale na základe podnetov od prispievateľov. Čiže ľudia nám napísali, že napríklad v Senici im vadí to, že mestu chýba obchvat. My sme na základe tohto podnetu vybrali tie najlepšie billboardy v Senici, cez ktoré poukazujeme na to, že v Senici chýba obchvat. To je samozrejme príklad, ale takto to nejako prebiehalo naprieč celým Slovenskom.
Vy ste ako iniciatíva vznikli pred deviatimi rokmi práve okolo 17. novembra. Čo bolo hlavnou víziou?
Stalo sa to v roku, kedy sa do Národnej rady Slovenskej republiky dostala Kotlebova ĽSNS. A vtedy to bolo z veľkej časti aj kvôli hlasom prvovoličov. Ľudí, ktorí boli možno voliť prvýkrát a úplne si neuvedomovali, komu ten hlas odovzdávajú. Mojím cieľom bolo vtedy poukázať na to, že strana, ako napríklad Kotlebova ĽSNS, nedokáže zabezpečiť lepší život na Slovensku. Odpoveďou na toto bolo práve vznik iniciatívy Mladí proti fašizmu.
Od toho času tu máme mimoparlamentnú Republiku, ktorú by volili aj mladí ľudia. Prečo sa mladí ľudia možno uchyľujú k takýmto radikálnejším myšlienkam. Nie celkovo na Slovensku, ale aj v širšom kontexte ostatných európskych krajín?
V prvom rade je potrebné povedať, že špeciálne, keď sa pozrieme na Slovensko, tak to množstvo mladých ľudí, ktorí volia nejaké extrémistické politické strany, je pomerne malé. A to aj vzhľadom k tomu, čo bolo na Slovensku desať rokov naspäť, keď sme sa rozprávali o tej Kotlebovej ĽSNS.
Aj vzhľadom k tomu, čo je dnes viditeľné vo viacerých krajinách naprieč Európskou úniou alebo svetom, ako takým. A to, čo ich k tomu vedie, je v prvom rade nejaká taká prirodzená potreba snažiť sa zmeniť systém ako taký. To je to, čo mladých ľudí spája viac menej naprieč sebou. Ten problém je, že ono to na konci dňa neraz môže viesť práve k rozhodnutiam, ktoré vo výsledku môžu znamenať horší život než ten, ktorý žijú dnes. A to je práve tá vec, ktorej sa my snažíme zamedziť.
Pýtam sa to aj v kontexte nedávnych českých volieb, kde zložilo vládu spolu s Hnutím ANO aj SPD Tomia Okamury a Motoristé sobě, kde je kontroverzný europoslanec Filip Turek. Je tu možnosť, že by v nasledujúcich slovenských parlamentných voľbách zostavil vládu Smer-SD s Republikou, ktorá je teraz v prieskumoch na treťom, respektíve štvrtom mieste?
Smutnou realitou je, že tá možnosť je. To je tá smutná časť z môjho pohľadu. Avšak, dovolím si tvrdiť, že nie je podľa mňa na mieste na Slovensku hádzať flintu do žita, pretože napriek tomu, ako to tu dnes vyzerá, aké máme drahé potraviny, ako tu rastie kriminalita a tak ďalej, tak treba povedať, že keď porovnáme aktuálny vývoj preferencií na Slovensku s vývojom preferencií politických strán v krajinách, ktoré sa nachádzajú okolo nás, tak na tom z môjho pohľadu vôbec nie sme zle.
Aby som to dal do nejakého kontextu, tak napríklad teraz sme mohli v Poľsku pozorovať výhru ultrakonzervatívneho kandidáta na prezidenta. V Českej republike teraz vládu zostavil Babiš s dvomi krajne-pravicovými stranami. V Rakúsku má krajne pravicová FPÖ v prieskumoch nejakých 36 percent, a keď sa človek pozrie na Slovensko a porovná to s týmito okolitými krajinami, tak ja si dovolím s miernou dávkou optimizmu tvrdiť, že za dva roky by sme mohli byť takým pozitívnym okienkom nádeje v strednej Európe, že veci sa môžu vyvíjať aj pozitívnejším smerom.
Objavovali sa aj informácie, že by Slovensko mohli čakať predčasné voľby, spomínal to niekoľkokrát premiér Robert Fico. Smer-SD deklaroval, že chce vyhrať opäť ďalšie parlamentné voľby. Čo by znamenala pre Slovensko už piata jeho vláda? Bol by ešte viac radikálnejší, ak to môžeme nazvať v súčasnom kontexte?
To je veľmi dobrá otázka. Má len jeden problém a síce, že predikovať budúcnosť v tomto zmysle je veľmi náročné. Každopádne to, kam sa Slovensko uberá dnes, je podľa mňa veľmi dobre viditeľné už teraz. A síce, že to, čo môžeme pozorovať je, že za účelom osobného prospechu niektorých politikov, ktorí sú súčasťou vládnej koalície, sa menia zákony tak, že na to na konci dňa doplácajú obyčajní ľudia. A moja obava je, že ak by sme mali ďalšiu vládu Roberta Fica, tak táto situácia by sa ešte viac zhoršila.
Vyvíja opozícia dostatočný nátlak na vládne strany, keď vidíme, že si robia v podstate, čo chcú – napríklad na rezorte kultúry Martiny Šimkovičovej? Môže byť tá politická situácia ešte horšia, ako ju zažívame teraz?
Vždy to môže byť horšie, ale aby som odpovedal na tú otázku v súvislosti s opozíciou, tak ja si dovolím tvrdiť, že opozičná práca aktuálnej opozície, je z môjho pohľadu veľmi slabá. A to z viacerých dôvodov. To, čo si spomínal je, že vládna koalícia si robí viac menej, čo chce. Smutnou správou je, že toto sa viac menej bude diať takmer vždy. Tá vládna koalícia si do veľkej miery vždy bude robiť, čo chce.
To, čo je dôležité, je, aby bola opozícia dostatočne šikovná na to, aby dokázala ľudom ukázať, že existuje lepšia alternatíva, a aby dokázala poukazovať na problémy dostatočne kvalitne na to, aby si to široká spoločnosť dokázala dobre uvedomiť. Problém s dnešnou opozíciou je ten, že toto sa jej, podľa mňa, veľmi nedarí. Podarilo sa jej to párkrát – napríklad v súvislosti s haciendami, s tendrom na záchranky, kedy sme videli, že záchranky boli nakúpené skôr ako bol ukončený tender a tak ďalej. Ale problém je, že tieto situácie sú skôr výnimkou než pravidlom. A toto je niečo, čo sa z môjho pohľadu musí zmeniť.
Progresívne Slovensko ohlásilo tieňovú vládu, ktorú poznáme z okolitých štátov. Aký máš na to názor?
Podľa mňa, akákoľvek aktivita opozície, ktorá má za cieľ robiť niečo bližšie k tomu, o čom som rozprával v tej predchádzajúcej odpovedi, je dobrá aktivita. Mám mierne obavy o to, do akej miery bude opozícia schopná napríklad takúto myšlienku predať obyvateľom dostatočne dobre na to, aby v tom videli nejakú pridanú hodnotu.
Blíži sa výročie 17. novembra, tento sviatok na Slovensku už nie je dňom pracovného pokoja, zrušila ho vláda pre konsolidáciu. V Českej republike je aj naďalej voľným dňom. Ctíme si tento sviatok modernej demokracie málo?
Na toto existuje podľa mňa taká dvojaká odpoveď, pretože na jednej strane môžeme vidieť, že vláda ruší 17. november ako deň pracovného pokoja. Na druhej strane treba povedať aj to, že realitou je, že mnohí ľudia a mnohé firmy si budú tento sviatok pripomínať aj naďalej. Mnohé firmy dávajú zamestnancom voľno, mnohé školy taktiež plánujú poskytnúť riaditeľské voľno a tak ďalej.
A tu je podľa mňa vidieť taký ten rozkol medzi spoločnosťou na jednej strane a krokmi vládnej koalície na strane druhej. Čo sa týka krokov spoločnosti, tak si dovolím tvrdiť, že tie poukazujú na to, o aký dôležitý sviatok v skutočnosti ide.
Alojz Hlina sa v rozhovore pre Záhorí.sk vyjadril, že Slovensko je krajinou s najväčším počtom sviatkov a hovoril o možnej transformácii – sviatky by zostali, ale neboli by už dňami pracovného pokoja. Mohlo by byť aj toto čiastočným riešením?
To, čo sa týka toho množstva sviatkov, to je pravda. Ono to však má jednu z môjho pohľadu pomerne zásadnú komplikáciu, a to je, že ak budeme chcieť napríklad sviatkami alebo akýmkoľvek ďalším šetrením, ktoré sa bude dotýkať ľudí, niečo robiť, tak musí vychádzať do spoločenského dialógu, na vrchu ktorého bude vláda, pri ktorej budú ľudia vidieť, že šetrí v prvom rade na sebe.
A to sa dnes nedeje. Kým sa toto diať nezačne, tak je voči ľuďom, podľa mňa, veľmi nefér rozprávať o tom, ako sa oni majú uskromniť a ako majú mať niečoho menej, zatiaľ čo sledujú, že ministri si zvyšujú platy, dávajú si odmeny, zväčšuje sa počet štátnych tajomníkov a tak ďalej. Tá debata o tom, aký počet štátnych sviatkov, je podľa mňa na mieste, ale myslím si že musí byť podmienená práve tou na sebe šetriacou vládou.
Prečo z tvojho pohľadu prišlo k zrušeniu 17. novembra ako dňa pracovného pokoja a vláda nezrušila napríklad 1. máj?
Pretože išlo podľa mňa o určité gesto voči ľudom, ktorí správanie súčasnej vlády kritizujú. Oni vedia, že veľká časť voličov opozície prechováva k 17. novembru možno trochu hlbšiu emóciu než priemerný volič vládnej koalície. Netvrdím, že je to pravidlo, ale keď to tak spriemerujeme, tak nejako takto to vychádza.
Oni vedeli, že ak teda majú niektorý z tých sviatkov zrušiť, lebo predsa len im to nejaké peniaze ušetrí, tak, že toto je ako keby možnosť zabiť dve muchy jednou ranou, kedy na jednej strane zrušia sviatok, ktorý niektorým ich voličom možno nebude až tak prekážať a na druhej strane tým akoby potrestajú tých voličov opozície. Ja si myslím, že to bolo gesto.
Rôzne občianske združenia či iniciatívy pripravujú na sviatočný víkend a 17. novembra prednášky, koncerty. Pripravuje niečo aj iniciatíva Mladí proti fašizmu?
Nie, čo sa týka napríklad tých protestov a zhromaždení, ktoré majú byť na 17. novembra, tak my podporíme niektoré z tých, ktoré už sú ohlásené. Predovšetkým tých, ktoré budú pochádzať od občianskeho sektora, nie od politického.
17. novembra sú naplánované na bratislavskom Námestí slobody hneď dve zhromaždenia. Jedno politické, druhé organizuje iniciatíva Mier Ukrajine. Nie je to kontraproduktívne?
Obávam sa, že je. A myslím si, že férové pri takýchto situáciách je prísť k nejakej vzájomnej dohode o tom, ako docieliť, aby bolo takéto zhromaždenie len jedno. To je môj osobný postoj k tomuto.
Nedávno bol aj rozkol v opozícii, najmä po hlasovaní o ústave, ktorú schválilo aj KDH. Objavia sa kresťanskí demokrati na pódiu spolu s ďalšími opozičnými stranami?
To je veľmi dobrá otázka, ale netrúfam si na ňu odpovedať. Myslím si, že toto je niečo, na čo musia odpovedať predovšetkým politické strany, ktoré sa tých protestov budú zúčastňovať. A na konci dňa potom vlastne uvidíme až toho 17. novembra. Vôbec si nedúfam to nejakým spôsobom predikovať.
SaS spomínala generálny štrajk. Dokáže takáto myšlienka v slovenských pomeroch uspieť?
Čo sa týka generálneho štrajku, ako myšlienky vo svojej podstate, kedy by teda prišlo k tomu, že sa zastaví komplet celá republika, to si nemyslím, že sa stane. Čo sa týka nejakej formy väčšieho štrajku v úvodzovkách, do ktorého sa môžu zapojiť viaceré firmy, organizácie, školy a tak ďalej, tak z môjho pohľadu si myslím, že to sa viac menej deje a pripravuje na toho 17. novembra. Čiže otázkou je potom skôr, že čo presne si človek pod tým generálnym štrajkom predstaví, ale ak sa rozprávame o tom, že by malo ísť o zastavenie celej republiky, tak to sa nestane.
