Nad mestom Stupava sa nachádza málo známy prírodný poklad – najväčší pasienkový les na Záhorí, ktorý kedysi slúžil na pasenie dobytka. Dnes tu nájdeme storočné duby a buky, ktoré ukrývajú vzácne druhy hmyzu aj pozostatky tradičného lesného hospodárenia.
Pasienkové lesy, v ktorých sa striedajú trávnaté plochy so starými stromami, sú dnes takmer vyhynutým typom krajiny. Ich kombinácia svetla, trávy, dreva a tieňa vytvára ideálne prostredie pre desiatky chránených druhov. Les nad Stupavou je jedným z posledných miest na Slovensku, kde sa takéto spoločenstvo ešte zachovalo.
História pasienkových lesov
V minulosti bola lesná pastva bežnou súčasťou hospodárenia. Svoje miesto tu mali najmä svine, ktoré sa živili žaluďmi z dubov a bukov. Stromy sa často orezávali technikou známej ako pollarding, ktorá zvyšovala ich úrodu a zároveň predlžovala ich život.
V stredoveku boli pasienkové lesy súčasťou kráľovských majetkov a ich využívanie podliehalo poplatkom. V Stupave sa tento spôsob hospodárenia udržal až do prvej polovice 20. storočia.
Stromy, ktoré pamätajú stáročia
Mapovanie pasienkového lesa odhalilo viac ako 1000 stromov, z ktorých najstaršie duby majú odhadovaný vek 350 až 400 rokov. Najmohutnejší z nich má obvod kmeňa viac ako 600 centimetrov. Okrem dubov sa v lokalite vyskytujú aj buky, hrušky, jablone či jasene.
Dodnes sú tu viditeľné pozostatky napájadiel pre dobytok či chodníkov, ktorými sa stáda pohybovali po lese.
Význam pre biodiverzitu
Staré stromy pasienkových lesov sú dôležitým biotopom pre množstvo chránených druhov hmyzu – medzi nimi roháč obyčajný, fuzáč veľký, pižmovec hnedý či fuzáč alpský. Tieto druhy potrebujú kombináciu odumretého dreva a presvetlených lúčnych plôch.
Lesy tohto typu sú zároveň významným prostredím pre tzv. koprofágnu faunu – hmyz, ktorý sa živí trusom zvierat a zohráva kľúčovú úlohu v ekosystéme.
Aktuálny stav a ohrozenie
Po ukončení pastvy začal les zarastať náletovými drevinami, najmä hrabmi. Tieto dreviny tienia staré duby a buky, ktoré tak strácajú prístup k svetlu a postupne odumierajú. Zároveň sa nedokáže prirodzene obnovovať nová generácia stromov, čo ohrozuje dlhodobú existenciu tohto unikátneho biotopu.
Možnosti obnovy
Odborníci navrhujú sériu opatrení: postupné presvetľovanie lesa, výsadbu nových dubov, ochranu mladých stromčekov pred zverou a pravidelný manažment porastu. V budúcnosti sa uvažuje aj o možnom návrate spásačov – hospodárskych zvierat alebo ich alternatív, ktoré by prirodzene udržiavali krajinu v otvorenom stave.
Tento článok čerpá z odbornej publikácie dostupnej na stránke Záhorského múzea v Skalici. Autorský text: Ing. Tomáš Olšovský, PhD.
