Ďalšia supertropická noc na Záhorí, ktorá prekonala len deň starý slovenský rekord. Namerali ju v Skalici, kde teplota neklesla pod 28,4 stupňa Celzia. Veľmi teplo bolo aj v Malackách. Poľnohospodári aj v súvislosti s extrémnym suchom hovoria o škodách na úrode v desiatkach miliónov eur.
„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora začala komplexne riešiť škody spôsobené tohtoročným suchom. V regiónoch zisťuje rozsah strát na poškodených plodinách vrátane krmovín, ktorých bude pre hospodárske zvieratá výrazne menej,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Prepísali deň starý rekord
Doteraz najteplejšiu noc zaznamenali na meteorologickej stanici Plavecký Peter, a to 27,5 stupňa Celzia. Tento rekord však platil jediný deň. V noci z utorka na stredu v Skalici padol celoslovenský rekord, keď teplota neklesla pod 28,4 stupňa Celzia. Ide tak o supertropické noci, aké na našom území nemajú obdobu.
Extrémne teplo, ktoré presahuje 40 stupňov Celzia v kombinácii s výrazným pôdnym suchom znamená problémy pre poľnohospodárov. Agrosektor hovorí o výnimočnom roku. Zrejmé je aj to, že sa jeho priebeh zapíše do histórie.
V týchto dňoch preto Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora spustila monitoringy sucha a krmovín. „Cieľom je čo najpresnejšie zmapovať odhadovaný rozsah škôd na poľnohospodárskych plodinách po tohtoročnom extrémnom suchu,“ hovorí Holéciová.
„Škody budú také dramatické, že ich rozsah musíme čo najpresnejšie zmapovať, aby sme mali konkrétnu predstavu o vplyve klimatických zmien, spôsobe ich predchádzania a možnostiach ich riešenia,“ povedal Martin Rovaš z Odboru poľnohospodárstva a služieb SPPK.
Z monitoringu sucha vyplývajú škody v desiatkach miliónov eur. Presné čísla budú známe až po zbere úrody na jeseň. Najhoršie sú na tom južne položené regióny, vrátane Záhoria, ktoré trpia suchom najviac za posledné mesiace.
Varujú pred rizikom
Medzi najviac poškodené plodiny patrí pšenica ozimná, kukurica či repka ozimná. „Jedny z najväčších starostí poľnohospodárom robí práve kukurica. Táto plodina, ktorej sa hovorí aj kráľovná polí, v tomto roku suchom extrémne trpí a niektoré jej porasty nedajú takmer žiadnu úrodu či výživovú hodnotu pokosenej rastliny na siláž,“ hovorí Holéciová.
Okrem kritickej situácie s krmivom klesajú aj odbytové ceny mlieka. Podľa Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka výpadky krmív a výpadok za tržby z mlieka prevýšia do konca roka 95 miliónov eur.
„Súčasný stav predstavuje vážne riziko pre ekonomickú stabilitu podnikov vrátane zamestnanosti na vidieku a v mestách a ohrozuje zachovanie domácej produkcie tejto strategickej komodity,“ povedal predseda SPPK Jozef Šumichrast.
Agokomora preto požiadala ministerstvo pôdohospodárstva o finančnú podporu. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zároveň navrhuje viacero možností, odkiaľ získať finančné zdroje na preklenutie klimatickej a mliečnej krízy s dojnicami.
„Ide napríklad o schému štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe; o podporu na dobré životné podmienky zvierat; zelenú naftu, viazané priame platby a ďalšie,“ uzavrela Holéciová.
