Marek Štítny: Mladí potrebujú aj miesto, kde od nich nikto nič nechce

Marek Štítny sa v Senici dlhodobo venuje práci s mládežou a dobrovoľníkmi. V rozhovore hovorí o zákulisí podujatia HECNI SA, o tom, čo mladých v meste baví, aj o nových priestoroch a projektoch, ktoré pre nich pripravujú.

Keď sa ťa niekto spýta, čo vlastne robíš, ako mu to vysvetlíš jednou vetou?
Jednou vetou je to jednoduché. Pracujem s mládežou a dobrovoľníkmi.

Pamätáš si moment, keď si si prvýkrát povedal: Toto by sa v Senici dalo urobiť inak?
Áno. Bolo to v roku 2011, keď sme prvýkrát začínali Senický týždeň dobrovoľníctva. Rozmýšľali sme, čo všetko by sa dalo robiť, a práve vtedy sme si uvedomili, že toho je naozaj veľa.

Čo si ľudia pri organizovaní HECNI SA vôbec neuvedomujú? Čo všetko sa deje v zákulisí?
Je toho strašne veľa. Posledné tri týždne pred podujatím na tom intenzívne pracujeme. Treba postaviť prekážky, pokosiť celú trať a pripraviť ju. To je asi najnáročnejšie, pretože nikdy presne nevieme, aké bude počasie, či bude pršať a čo všetko nám do toho vstúpi.

Potom je tu celá logistika okolo dobrovoľníkov. Máme ich približne 80, takže ich treba obvolať, zistiť, či prídu, rozdeliť úlohy. Deň pred podujatím im ešte píšeme a napriek tomu niektorí nakoniec neprídu.
Riešime aj kapely a program. Napríklad teraz nám ešte v deň podujatia vypadla kapela a museli sme rýchlo hľadať náhradu. Je za tým teda naozaj veľa vecí, ktoré návštevník vôbec nevidí.

Zažil si na pretekoch alebo pri dobrovoľníckej akcii chvíľu, pri ktorej si si povedal: Presne preto toto robím?
Asi veľakrát. Napríklad počas Hug Day, teda Dňa objatí. Boli sme v zariadení sociálnych služieb a videli sme, ako sa mladí ľudia objímali so seniormi a klientmi zariadenia. Bolo to veľmi emotívne. Niektorí pri tom plakali.

Aj samotné deti nám potom písali, že im takéto skúsenosti otvárajú oči.
Podobné je to, keď ideme do Svetlušky, do denného stacionára, kde sú deti aj dospelí s mentálnym postihnutím alebo autizmom. Vidieť ich radosť, keď sa im niečo podarí, sú veľmi silné momenty.

Čo dnes mladých v Senici naozaj baví? Líši sa to od toho, čo si o nich myslia dospelí?
Baví ich byť s kamarátmi. Máme jednu skupinu, ktorá chce byť jednoducho spolu. Chodia von, majú svoju partiu, alebo prídu k nám a sú na mobiloch. Dôležité pre nich je, že sú spolu.

Potom je druhá skupina mladých, ktorí chcú niečo robiť. Tí sa zapájajú napríklad ako dobrovoľníci u nás, v DOMKE či v CVČ.

A potom je tretia skupina, ktorá je skôr ľahostajná. Ich postoj je: neotravujte ma, nič odo mňa nechcite. A tých je asi najviac.

Čo musí mať miesto ako KiViK, aby tam mladí ľudia chodili sami od seba?
Asi najdôležitejšie je, že im nikto nehovorí, čo majú robiť. Jednoducho prídu a sadnú si.

Keď tam začneme niečo robiť my, napríklad prenášať tulivaky alebo pripravovať nejakú aktivitu, často sa pridajú aj oni. Základ však je, že môžu jednoducho prísť a nikto od nich nič nechce.

V škole sa od nich stále niečo očakáva, rovnako na brigáde alebo doma od rodičov. U nás môžu jednoducho prísť a „chillovať“.

Ktoré miesto v Senici by si ukázal kamarátovi alebo návštevníkovi, ktorý je tu prvýkrát?
Asi múzeum. Z budov je podľa mňa jedno z najkrajších miest, ktoré v Senici máme. Ak by prišiel kamarát, zobral by som ho aj na pivo, či už do Hellstorku alebo do Štramáku, a na jedlo do Coolne.

A ktoré miesto by si mu ukázal ako miesto s potenciálom?
Pokiaľ ide o miesto s potenciálom, určite KiViK a celý jeho areál. Je pekný, veľký a je tam čo robiť. Teraz tam pripravujeme workout aj študovňu, takže ten priestor má podľa mňa ešte veľký potenciál.

V KiViK-u má vzniknúť aj študovňa. Ako bude fungovať?
Chceme vytvoriť priestor, kde budú stolíky, gauče, futony – také japonské sedenie a mladí budú môcť jednoducho prísť a učiť sa.

Vieme, že mladí chodia aj do knižnice, kde už podobnú študovňu majú. My sme im však chceli vytvoriť niečo vlastné, kde ich dospelí nebudú až tak kontrolovať.

Budú tam monitory aj výškovo nastaviteľné stolíky, takže pri práci nebudú musieť iba sedieť. Vedľa bude ďalšia miestnosť, kde sa budú môcť porozprávať. Samotná študovňa by mala zostať tichým priestorom na čítanie, učenie a prácu na projektoch. Zároveň tam bude miestnosť, kde sa môžu zavrieť a spoločne riešiť vlastné projekty.

Aký jeden malý nápad by podľa teba vedel zlepšiť bežný život mladých ľudí v Senici ešte tento rok?
Už sme spustili participatívny rozpočet pre mladých, v rámci ktorého mohli sami navrhnúť, čo by chceli.

Teraz zároveň vyvíjame aplikáciu. Keď si ju mladý človek nainštaluje, upozorní ho na najbližšie podujatie a ukáže mu, kde a ako sa môže zapojiť.

Na akú akciu si naposledy prišiel iba ako návštevník?
Neviem, či to nebolo práve u vás. Naposledy asi Fest Zdravo. Myslím, že to bola posledná akcia, na ktorej som bol iba ako návštevník.