Obce by mohli jednoduchšie čerpať peniaze na vodovody a kanalizácie

Obce by mohli prostredníctvom spoločných združení efektívnejšie čerpať podporu z Environmentálneho fondu či eurofondov na budovanie verejných vodovodov a kanalizácií. Vyplýva to z novely vodného zákona, ktorú v stredu (26. 8.) schválila vláda.

Subjektmi verejného práva by sa podľa návrhu mohli stať aj združenia obcí. Zmena má samosprávam umožniť spoločne zabezpečovať napríklad odvádzanie a čistenie odpadových vôd či zásobovanie obyvateľov pitnou vodou.

„Združenie na tieto účely predstavuje právnickú osobu zriadenú podľa zákona o obecnom zriadení. Navrhovaná úprava umožňuje viacerým obciam spoločne napĺňať úlohy obcí, a to vrátane starostlivosti o životné prostredie,“ vysvetlilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

Rezort poukazuje na to, že vodárenské projekty je často potrebné riešiť pre celú aglomeráciu, ktorá presahuje územie jednej obce. Združenie by zároveň mohlo jednoduchšie preukazovať vysporiadanie majetkovoprávnych vzťahov a potrebných povolení poskytovateľom dotácií, čo má zrýchliť konania.

Výstavbu už nemajú brzdiť nevyriešené pozemky

Novela má zjednodušiť aj majetkovoprávnu prípravu vodárenskej infraštruktúry. Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) by pri budovaní kanalizácií a vodovodov nemalo byť potrebné mať vlastnícky vzťah ku všetkým pozemkom, pod ktorými budú vedené.

„Uchránime obce a mestá od niekoľkoročných výkupov pozemkov, ktoré sa neraz ani zrealizovať nevedia kvôli obštrukciám alebo nemožnosti kontaktovať vlastníkov pozemkov,“ uviedol Taraba.

Novela zároveň rieši majetkovoprávne vzťahy pri pozemkoch pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu, ktoré neboli v minulosti usporiadané. Zaviesť sa má dočasný režim zákonného vecného bremena, kým sa vlastnícke vzťahy definitívne nevyriešia.

Vyššie pokuty za znečistenie vôd

Zvýšiť sa má aj pokuta za znečistenie alebo ohrozenie povrchových či podzemných vôd porušením povinností, napríklad vypúšťaním obsahu žumpy alebo pri úniku znečisťujúcich látok. Po novom by mala pokuta začínať na 700 eurách.

Ministerstvo chce zároveň medzi opatrenia pri mimoriadnom zhoršení vôd zaradiť sledovanie kvality ohrozených vôd. Slovenská inšpekcia životného prostredia by tak podľa rezortu mohla účinnejšie nariaďovať opatrenia, zisťovať príčiny znečistenia a chrániť ďalších užívateľov vôd.

Zmeny sa majú týkať aj nahlasovania odberov povrchových a podzemných vôd či vypúšťania odpadových vôd. Táto povinnosť sa má vzťahovať na právnické osoby a podnikateľov v závislosti od množstva odobratej alebo vypustenej vody.

Zmeny podporuje aj ZMOS

Novela upravuje aj ochranu zdrojov podzemnej vody v lokalitách, kde obyvatelia nemajú prístup k pitnej vode z verejného vodovodu. Sprísniť sa majú podmienky pri návrhoch na určenie ochranných pásiem vodných zdrojov.

Zakázané by malo byť aj umývanie motorových vozidiel a mechanizmov v povrchových alebo odkrytých podzemných vodách či na miestach, z ktorých by mohli pohonné látky alebo mazivá preniknúť do vody.

Novú legislatívu podporilo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Podľa jeho predsedu Jozefa Božika nie sú pri výstavbe vodovodov a kanalizácií problémom iba peniaze, ale aj zdĺhavá príprava projektov a majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov.

„Dôležitý bude výsledok pre našich obyvateľov, aby sa legislatívne zmeny reálne premietli do lepšej dostupnosti pitnej vody a kanalizácie,“ uviedol Božik.

Podporu novele vyjadrila aj Asociácia vodárenských spoločností (AVS), podľa ktorej by zákonné vecné bremená mali pomôcť rozvoju a obnove vodárenskej infraštruktúry a zvýšiť počet obyvateľov pripojených na verejné vodovody a kanalizácie.