Senica si pripomenula 70 obetí holokaustu a osudy miestnej židovskej komunity
V Múzeu Senica si v stredu (9.9.) pripomenuli obete holokaustu a rasového násilia. Súčasťou podujatia Nezabudnutí susedia bolo aj čítanie mien 70 židovských obyvateľov Senice, ktorí sa po deportáciách počas druhej svetovej vojny už domov nevrátili.
Pamätný deň pripadá na 9. september, keď bol v roku 1941 na Slovensku prijatý Židovský kódex. Súbor protižidovských nariadení obmedzil občianske a ľudské práva židovského obyvateľstva a stal sa jedným zo symbolov jeho systematického prenasledovania.
„Dnes stojíme na mieste, kde si každoročne pripomíname Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. Deň, ktorý nám pripomína, že tragédia holokaustu nebola len vzdialeným dejinným otrasom. Dotkla sa aj nášho mesta, nášho okolia, našich ulíc, našich rodín a našich susedov,“ povedal primátor Senice Martin Džačovský.
Židovská komunita patrila k Senici celé generácie
Židovská komunita mala v meste dlhú históriu. Záznamy z roku 1836 hovoria o 950 židovských obyvateľoch z celkového počtu 2 709 ľudí, v tom čase tak tvorili približne tretinu obyvateľstva Senice.
Jej počet sa však v nasledujúcich desaťročiach výrazne menil. Pred druhou svetovou vojnou žilo podľa údajov mesta v Senici viac ako 300 Židov.
Prenasledovanie sa dotýkalo aj každodenného života. Podľa mesta nesmeli senickí Židia navštevovať kúpalisko ani park a počas jarmokov museli mať svoje stánky osobitne označené. Arizácia židovských obchodov sa v Senici začala 6. septembra 1940.
Počas vojny nasledovali deportácie. V roku 1942 boli senickí Židia zhromažďovaní aj v budove, v ktorej dnes sídli Múzeum Senica, pred transportmi do koncentračných táborov. Mesto vo svojich historických materiáloch uvádza, že v koncentračných táboroch zahynulo 263 židovských obyvateľov Senice.
Po 7. októbri 1944 a deportáciách posledných židovských rodín do tábora v Seredi nezostal v meste takmer nik. Po oslobodení sa do Senice vrátila približne stovka židovských obyvateľov, pričom asi polovicu tvorili pôvodní Seničania. Väčšina z nich sa v roku 1949 vysťahovala do Izraela a pôvodná komunita sa už neobnovila.
Prečítali mená 70 obetí
Počas stredajšej spomienky v Múzeu Senica vystúpili okrem predstaviteľov mesta aj podpredseda Trnavského samosprávneho kraja Patrik Voltmann. Prostredníctvom nahrávok sa prihovorili sociológ a preživší holokaustu Fedor Gál, pamätníčka Eva Mosnáková a historik Ivan Kamenec. Tradičnú modlitbu za zosnulých predniesol hlavný slovenský rabín Michail Borisovič Kapustin.
„Holokaust nie je len židovská tragédia. Je to tragédia nás všetkých. Pripomienka toho, kam až môže zájsť nenávisť, a varovanie, ktoré dnes potrebujeme možno viac než kedykoľvek predtým,“ uviedol Martin Džačovský.
Na záver zástupcovia mesta spolu s podpredsedom TTSK prečítali mená 70 senických obetí holokaustu. Čestnú stráž počas pietneho aktu držali senickí skauti a zúčastnili sa na ňom aj žiaci Základnej školy Viliama Paulínyho-Tótha.
Podujatie pripravil kurátor Múzea Senica Tomáš Motus.
