Senica začala s likvidáciou inváznych rastlín, najväčším problémom je javorovec
Mesto Senica začalo v spolupráci s Inštitútom aplikovanej ekológie DAPHNE s likvidáciou najproblematickejších inváznych rastlín. Odborníci pred zásahom zmapovali ich výskyt v meste, pričom približne 70 percent evidovaných lokalít leží na mestských pozemkoch alebo zasahuje súčasne na mestské aj súkromné plochy.
Najrozšírenejším problémovým druhom je v Senici javorovec jaseňolistý. Mesto zasahuje aj proti pajaseňu žliazkatému, ktorý sa dokáže rýchlo šíriť semenami aj koreňovými výmladkami.
Väčšina nálezov sú mladé stromy, nálety alebo výmladky na opustených a nevyužívaných pozemkoch, v priemyselných areáloch či na miestach, ktoré sa nedajú pravidelne kosiť. V 36 prípadoch ide o vzrastlé stromy, ktoré boli v minulosti v meste zámerne vysadené.
Pri nich chce samospráva postupovať opatrnejšie. Pri javorovcoch sa zásah sústreďuje na plodné samičie jedince, ktoré produkujú semená, zatiaľ čo samčie stromy majú v meste zostať.
Invázne dreviny pritom nemožno jednoducho spíliť. Javorovec aj pajaseň dokážu po zrezaní vytvárať množstvo nových výmladkov a problém sa môže ešte zhoršiť.
„Správajú sa ako hydra. Po zrezaní vyženú výmladky a namiesto jedného stromu vzniknú aj desiatky nových,“ vysvetľuje Jakub Melicher z Inštitútu DAPHNE.
Pri likvidácii sa preto do lyka drevín aplikuje presné množstvo herbicídu. Na jeseň sa účinná látka spolu so živinami dostane až ku koreňom a samotné odstránenie stromov sa uskutoční počas zimy.
Mesto chce úspešnosť zásahov skontrolovať v ďalšej vegetačnej sezóne a v prípade opätovného rastu zasiahnuť znova. Zároveň plánuje upozorniť vlastníkov súkromných pozemkov a správcov ciest či vodných tokov, na ktorých sa invázne druhy nachádzajú. Povinnosť odstraňovať ich majú podľa zákona aj samotní vlastníci a správcovia.
Medzi ďalšie problematické druhy patrí pohánkovec. Dokáže vytvárať husté porasty, ktoré vytláčajú ostatné rastliny, pričom na jeho ďalšie šírenie stačia aj malé úlomky stoniek alebo podzemkov.
Pajaseň žliazkatý môže podľa DAPHNE rásť až dva metre ročne a jeho koreňové výmladky sa môžu objavovať aj desiatky metrov od pôvodného stromu. Dokáže sa uchytiť aj v škárach betónových konštrukcií a poškodzovať infraštruktúru. Kontakt s jeho listami môže u citlivých ľudí vyvolať dermatitídu.
Spolupráca mesta a Inštitútu DAPHNE je súčasťou projektu podporeného z programu Interreg Slovensko – Česko a spolufinancovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Skúsenosti zo Senice majú poslúžiť aj pri tvorbe stratégie využiteľnej ďalšími samosprávami na Slovensku a v Česku.
