Senica si pripomenula 200 rokov od narodenia Viliama Paulinyho-Tótha novou bustou
Pred Základnou školou na Ulici V. Paulinyho-Tótha v Senici odhalili bustu senického rodáka Viliama Paulinyho-Tótha. Mesto si tak pripomenulo 200. výročie narodenia významného novinára, spisovateľa a predstaviteľa slovenského národného života 19. storočia.
Autorom busty je kamenosochár Ivan Štefečka. Na podstavci je umiestnený aj QR kód, prostredníctvom ktorého si návštevníci môžu načítať informácie o Paulinyho-Tóthovom živote a pôsobení.
Podstavec má postupne dotvoriť živá popínavá zeleň od OZ Kozel. Pri príležitosti odhalenia škola v spolupráci so Strednou odbornou školou podnikania v remeslách a službách predstavila aj novú Cenu za bádateľského ducha určenú žiakom.
Senický rodák patril k štúrovskej generácii
Viliam Pauliny-Tóth sa narodil 3. júna 1826 v Senici a zomrel 6. mája 1877 v Martine. Bol spisovateľom, novinárom, redaktorom, politikom a kultúrno-osvetovým činiteľom. Počas štúdia na evanjelickom lýceu v Bratislave patril medzi poslucháčov Ľudovíta Štúra.
Zapojil sa aj do revolučných udalostí rokov 1848 a 1849 ako kapitán slovenského dobrovoľníckeho zboru. Neskôr sa aktívne podieľal na prípravách Memoranda slovenského národa z roku 1861 a patril medzi výrazné osobnosti pri vzniku a rozvoji Matice slovenskej, v ktorej zastával funkciu prvého podpredsedu.
V rokoch 1869 až 1872 bol poslancom uhorského snemu, kde vystupoval na obranu práv národností. Výraznú stopu zanechal aj v slovenskej žurnalistike a literatúre. Redigoval napríklad časopis Sokol, humoristický Černokňažník a neskôr Slovenské národné noviny. Podieľal sa tiež na vzniku ženského spolku Živena.
Jeho meno sa spája aj s dopravnou históriou regiónu. Potrebu železničného spojenia cez Senicu verejne prezentoval na uhorskom sneme už v roku 1871, desaťročia pred sprevádzkovaním trate Trnava – Jablonica – Kúty.
Matica slovenská vyhlásila rok 2026 za Rok Viliama Paulinyho-Tótha pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia.
Iniciátorom vzniku busty bolo Občianske združenie Johanky Hrebendovej Bôrikovej. Na projekte spolupracovali aj mesto Senica, Trnavský samosprávny kraj, Fond PRO Senica, školy a ďalší partneri.
