Vo veku 92 rokov zomrel architekt Stanislav Májek, rodák z Borského Svätého Petra
Jedným z jeho najvýznamnejších diel sa stala televízna veža na Kamzíku. Projekt novej veže sa začal pripravovať v 60. rokoch po tom, čo pôvodné návrhy Spojprojektu Praha neprešli posúdením Útvaru hlavného architekta Bratislavy.
„Prvé štyri návrhy, ktoré vypracoval Spojprojekt Praha neschválil Útvar hlavného architekta mesta Bratislavy. Objednávku dostal Spojprojekt Bratislava a touto úlohou konkrétne poverili mňa,“ spomínal Májek v roku 2018 pre TASR.
Do tímu prizval architekta Jakuba Tomašáka a statika Juraja Kozáka. Register modernej architektúry medzi autormi uvádza aj Milana Juricu a Jána Privitzera. Projekt vznikol v polovici 60. rokov, základný kameň položili v roku 1967 a stavbu úplne dokončili v roku 1975.
Takmer 200-metrová veža s charakteristickým tvarom dvoch ihlanov spojených základňami sa postupne stala jedným zo symbolov panorámy Bratislavy. Jej konštrukčné riešenie muselo zohľadňovať technologické požiadavky vysielania aj silný vietor na Kamzíku.
Májek bol podľa vlastných spomienok zodpovedným projektantom architektúry objektov komplexu. Pri návrhu sa dbalo aj na to, aby technická stavba zapadla do prostredia bratislavského lesoparku.
Medzi ďalšie významné projekty, na ktorých sa Stanislav Májek podieľal, patrila Ústredná telekomunikačná budova v Bratislave. Venoval sa tiež pamätníkom, bustám a reliéfom slovenských osobností.
V roku 2007 sa podieľal na pamätníku Andreja Hlinku v bratislavskom Ružinove. Architektonickú časť vytvoril Májek, autorom bronzovej busty bol akademický sochár Teodor Baník. Dielo je dnes evidované medzi pamätihodnosťami mestskej časti Ružinov.
Májek vytváral aj busty a reliéfy Jána Hollého, Gorazda Zvonického či Andreja Hlinku a venoval sa publicistike zameranej na novodobé slovenské dejiny.
Vzťah k rodnému kraju si zachovával aj prostredníctvom historických tém. Obec Borský Mikuláš napríklad zverejnila jeho text venovaný udalostiam okolo takzvanej Katolíckej akcie v Borskom Svätom Mikuláši v roku 1949.
