Obloha nad Záhorím sa zmenila na umelecké dielo. Čo za tým stojí?

Piatkové ráno (16.10.) prinieslo nad Záhorie nevšedné nebeské divadlo. Obloha sa krátko po východe slnka zahalila do zaujímavej štruktúry oblakov, ktoré pripomínali rozvlnenú morskú hladinu. Prvé slnečné lúče ich postupne sfarbovali do zlatistých odtieňov, zatiaľ čo vo vyšších častiach oblohy prevládala sýta modrá farba. Za týmto pôsobivým pohľadom sa ukrýva zaujímavý meteorologický jav, ktorý súvisí s pohybom vzduchu vo vyšších vrstvách atmosféry.

Oblaky, ktoré pripomínajú rozvlnené more

Na rannej oblohe bolo možné pozorovať oblačnosť, ktorá svojím vzhľadom zodpovedá druhu Altocumulus (Ac). Ide o oblaky stredného poschodia atmosféry, ktoré sa v našich zemepisných šírkach najčastejšie nachádzajú vo výškach približne 2 až 7 kilometrov.

Typické sú pre ne menšie oblačné útvary usporiadané do skupín, pásov alebo rozsiahlejších vrstiev. Niekedy pripomínajú drobné chumáčiky vaty, inokedy vytvárajú pravidelné zvlnené štruktúry, aké bolo možné vidieť aj počas piatkového rána.

Prečo sa na oblohe vytvárajú takéto vlny?

Hoci oblaky pôsobia, akoby ich niekto pravidelne poukladal vedľa seba, ich usporiadanie má fyzikálne vysvetlenie.Jednou z príčin môžu byť atmosférické gravitačné vlny. Vznikajú vtedy, keď sa stabilne zvrstvený vzduch vychýli zo svojej rovnovážnej polohy a začne sa pohybovať nahor a nadol.

Pri stúpaní sa vzduch rozpína a ochladzuje. Ak obsahuje dostatok vodnej pary, môže dôjsť ku kondenzácii a vzniku oblakov. Naopak, pri klesaní sa vzduch otepľuje a oblačné kvapôčky sa môžu vyparovať. Výsledkom môže byť striedanie oblačných a jasnejších pásov, ktoré pri pohľade zo zeme pripomínajú vlny na vodnej hladine.

Prečo bola obloha najkrajšia práve pri východe slnka?

Výraznú úlohu pri rannom predstavení zohralo aj slnečné svetlo. Keď je slnko nízko nad horizontom, jeho lúče prechádzajú dlhšou dráhou cez zemskú atmosféru.

Počas tejto cesty sa kratšie vlnové dĺžky svetla, predovšetkým modré, intenzívnejšie rozptyľujú. Pri obzore tak zostáva výraznejšie zastúpené žlté, oranžové a červené svetlo.

Keď tieto lúče osvetlia oblačnosť, vzniká zaujímavý farebný kontrast. Oblaky bližšie k horizontu získavajú teplé zlatisté odtiene, zatiaľ čo vyššie položené časti oblohy si zachovávajú chladnejšie modrosivé sfarbenie. Práve kombinácia oblačnej štruktúry a nízko položeného slnka vytvorila piatkové ranné divadlo.

Dokážu takéto oblaky predpovedať zmenu počasia?

Altocumulus nemusí automaticky znamenať zhoršenie počasia. Tento druh oblačnosti sa môže objaviť pri rôznych poveternostných situáciách, a to aj počas stabilného počasia.

V niektorých prípadoch však môže naznačovať zmeny vo vyšších vrstvách atmosféry, napríklad prúdenie vlhšieho vzduchu alebo približovanie frontálneho systému.

Dôležitý je predovšetkým ďalší vývoj oblačnosti. Ak sa postupne zahusťuje, pribúdajú ďalšie oblačné vrstvy a klesá ich základňa, môže ísť o jeden zo sprievodných znakov blížiacej sa zmeny počasia. Zo samotného výskytu týchto oblakov však nemožno spoľahlivo určiť, či a kedy začne pršať.

Prírodné divadlo, ktoré trvá len chvíľu

Piatkové ráno tak nad Záhorím ponúklo mimoriadne pôsobivý pohľad. Kombinácia zvlnených oblakov, modrej oblohy a zlatistého slnečného svetla vytvorila scenériu, ktorá ukázala, aké krásne dokážu byť aj celkom bežné meteorologické javy.