Slovensko skončilo v hodnotení boja proti klimatickej zmene posledné v EÚ. Vo svete kleslo na 50. miesto
Slovensko dosiahlo najhorší výsledok spomedzi členských štátov Európskej únie v najnovšom Indexe výkonnosti boja proti zmene klímy (CCPI 2027). V celosvetovom hodnotení sa umiestnilo na 50. priečke, čo predstavuje medziročný pokles o tri miesta. Rebríček zverejnili v stredu (11. 11.) organizácie Germanwatch a NewClimate Institute počas klimatickej konferencie OSN COP31 v tureckej Antalyi.
Index každoročne porovnáva výsledky a opatrenia jednotlivých krajín v oblasti ochrany klímy. V aktuálnom vydaní hodnotí 64 štátov a Európsku úniu, ktoré spoločne zodpovedajú za viac ako 90 percent svetových emisií skleníkových plynov.
Slovensko sa oproti predchádzajúcemu hodnoteniu prepadlo zo 47. na 50. miesto. Spomedzi krajín EÚ skončili tesne pred ním Chorvátsko na 49. a Poľsko na 48. priečke. Česká republika obsadila 45. miesto.
Slovensko zaostáva najmä v klimatických opatreniach
Hodnotenie CCPI vychádza zo štyroch oblastí – emisií skleníkových plynov, využívania obnoviteľných zdrojov energie, spotreby energie a klimatickej politiky.
Autori neposudzujú iba súčasný stav, ale aj vývoj v jednotlivých oblastiach a to, či prijaté opatrenia a stanovené ciele zodpovedajú medzinárodným záväzkom.
Už v predchádzajúcom hodnotení upozorňovali na slabé výsledky Slovenska v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a nedostatky v klimatickej politike. Kritizovali najmä pomalé zavádzanie opatrení, nedostatočné plány na postupné obmedzovanie fosílnych palív a chýbajúce podrobné stratégie znižovania emisií v jednotlivých odvetviach.
Naopak, v oblasti emisií skleníkových plynov dosahovalo Slovensko v predchádzajúcom ročníku vysoké hodnotenie. Posledné miesto v EÚ tak neznamená, že krajina produkuje najviac emisií alebo má najhoršiu kvalitu životného prostredia. Index hodnotí širší súbor ukazovateľov vrátane smerovania klimatickej politiky.
Najlepšie výsledky má Dánsko, prvé tri miesta zostali prázdne
Na čele najnovšieho rebríčka je Dánsko, ktoré obsadilo štvrtú priečku. Nasledujú Litva na piatom a Luxembursko na šiestom mieste. Vysoko sa umiestnili aj Portugalsko, Španielsko a Švédsko.
Prvé tri miesta zostali neobsadené. Podľa autorov totiž žiadna hodnotená krajina neprijíma dostatočné opatrenia na splnenie cieľov Parížskej dohody, ktorá sa usiluje obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.
Európska únia ako celok obsadila 19. miesto a získala stredné hodnotenie. Viaceré členské štáty dosiahli lepšie výsledky, no Slovensko, Chorvátsko a Poľsko zostávajú na konci európskeho poradia.
Najväčší producenti emisií stále zaostávajú
Podľa autorov indexu zostáva celosvetový pokrok v ochrane klímy nedostatočný. Osobitne upozorňujú na krajiny skupiny G20, ktoré produkujú viac ako tri štvrtiny svetových emisií skleníkových plynov.
Čína, najväčší producent emisií na svete, obsadila 56. miesto. Napriek rýchlemu rozvoju obnoviteľných zdrojov energie podľa hodnotenia naďalej produkuje príliš veľa emisií z fosílnych palív.
Na posledných troch miestach skončili Rusko, Spojené štáty americké a Irán. Práve Irán sa umiestnil na úplnom konci hodnotenia.
Autori zároveň upozorňujú, že rozvoj obnoviteľných zdrojov, elektromobility a technológií na skladovanie energie vytvára príležitosť na rýchlejšie znižovanie emisií. Doterajšie opatrenia však podľa nich stále nestačia na splnenie medzinárodných klimatických cieľov.
