Takmer 340-tisíc Slovákov sa lieči na cukrovku. Ako sú na tom okresy Záhoria?
Na Slovensku bolo ku koncu roka 2025 v diabetologických ambulanciách sledovaných takmer 340-tisíc pacientov s cukrovkou. Ochorenie pritom nepostihuje iba seniorov. Pri príležitosti Svetového dňa diabetu, ktorý pripadá na 14. novembra, zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) aktuálny prehľad. Staršia epidemiologická analýza ministerstva zdravotníctva zároveň ukazuje rozdiely vo výskyte ochorenia medzi okresmi Záhoria.
Cukrovku má diagnostikovanú takmer 340-tisíc Slovákov
Podľa údajov NCZI bolo na konci roka 2025 v starostlivosti diabetologických ambulancií 339 650 pacientov. Počas roka lekári diagnostikovali ochorenie viac ako 23-tisíc ľuďom.
Najrozšírenejšou formou je diabetes 2. typu, ktorý predstavuje 90,8 percenta všetkých evidovaných prípadov. S diabetom 1. typu sa liečilo 25 678 pacientov.
Hoci takmer 60 percent sledovaných diabetikov malo najmenej 60 rokov, ochorenie sa týka aj mladších vekových skupín. Približne 38 percent novodiagnostikovaných pacientov s diabetom 2. typu bolo vo veku 40 až 59 rokov.
V porovnaní s rokom 2024 klesol počet evidovaných pacientov o 8 712. Tento pokles však automaticky neznamená, že cukrovka na Slovensku ustupuje. Štatistiky vychádzajú z výkazov diabetologických ambulancií, ktorých návratnosť za rok 2025 dosiahla 75,3 percenta.
Aká je situácia v okresoch Záhoria?
Regionálne rozdiely mapuje epidemiologická analýza Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva, ktorá pracuje so zdravotníckymi údajmi za roky 2015 až 2023.
V sledovanom období vykazoval z troch okresov Záhoria najvyššiu vekovo štandardizovanú mieru výskytu diabetu 2. typu okres Skalica, približne 8 339 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Nasledoval okres Senica s hodnotou 6 611 a okres Malacky s hodnotou 6 096.
Rozdiely vidieť aj na úrovni krajov. Trnavský kraj dosahoval hodnotu 6 352 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, zatiaľ čo Bratislavský kraj približne 5 412.
Tieto údaje nepredstavujú skutočný počet pacientov žijúcich v jednotlivých okresoch. Ide o vekovo štandardizované miery, ktoré umožňujú porovnávať regióny s rozdielnou vekovou štruktúrou obyvateľstva. Analýza navyše priraďovala pacientov k okresom podľa miesta, kde najčastejšie navštevovali všeobecného lekára.
Hodnoty preto nemožno priamo porovnávať s celoslovenskou ambulantnou štatistikou NCZI za rok 2025.
Ochorenie sa môže rozvíjať bez výrazných príznakov
Diabetes 2. typu vzniká vtedy, keď organizmus nedokáže dostatočne účinne využívať inzulín a postupne môže klesať aj jeho tvorba. Medzi rizikové faktory patria nadváha, nedostatok pohybu, nevhodné stravovanie či genetická predispozícia.
Príznaky sa môžu rozvíjať postupne. Typické sú zvýšený smäd, časté močenie, únava, nevysvetliteľný úbytok hmotnosti alebo rozmazané videnie. Ochorenie však môže dlhší čas prebiehať aj bez nápadných ťažkostí.
Neliečená alebo nedostatočne kontrolovaná cukrovka môže viesť k poškodeniu ciev, nervov, obličiek a zraku. Zvyšuje tiež riziko srdcovo-cievnych ochorení.
Dôležitú úlohu v prevencii diabetu 2. typu zohrávajú pravidelný pohyb, vyvážená strava, udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti a preventívne prehliadky. Včasné odhalenie zvýšenej hladiny cukru v krvi môže pomôcť predísť závažným komplikáciám.
