Skalický výtvarník Miroslav Korčák získal Cenu mesta. Umenie tvorí už viac ako 50 rokov

Svoje diela prirovnáva k vlastným deťom. Rád ich má stále na očiach a priznáva, že rozlúčiť sa s nimi nie je vždy jednoduché. Skalický výtvarník Miroslav Korčák, ktorý tento rok oslávil 70. narodeniny, získal za dlhoročný prínos v oblasti umenia Cenu mesta Skalica. Vo videomedailóne, ktorý pri tejto príležitosti pripravila samospráva, porozprával o svojej tvorbe, vzťahu k rodnému mestu aj o tom, prečo je pre neho umenie stále predovšetkým radosťou.

Ateliér je jeho kráľovstvom

Korčák sa narodil v Skalici, kde dodnes žije a tvorí. V rodnom meste má rodinu, priateľov aj zázemie, ktoré si počas života vybudoval. Jeho ateliér sa nachádza neďaleko domu, takže sa umeniu môže venovať prakticky kedykoľvek.

„Ateliér je moje kráľovstvo,“ hovorí výtvarník, ktorý svoje diela prirovnáva k vlastným deťom. Rád ich má stále na očiach a aj keď okolo nich prejde niekoľkokrát denne, dokážu mu urobiť radosť.

Hoci je už na dôchodku, tvorí naďalej. Práve toto obdobie mu podľa vlastných slov prinieslo väčšiu slobodu. Už nie je závislý od toho, či sa mu podarí svoje diela predať, a môže sa naplno venovať tomu, čo ho baví.

Umenie vníma ako hru

Kreslenie a maľovanie ho sprevádzali od detstva. Počas života chcel vyskúšať čo najviac materiálov a spôsobov umeleckého vyjadrenia. Najviac ho však priťahujú veľké plastiky a monumentálne sochárstvo.

Obľubuje sochy, ktoré dosahujú výšku človeka alebo ju presahujú. Podľa neho takéto diela pôsobia na diváka intenzívnejšie a stávajú sa výraznou súčasťou priestoru. Inšpiráciu nachádza aj v barokovom umení, ktoré ho fascinuje schopnosťou pracovať s priestorom.

Samotnú tvorbu prirovnáva k detskej hre. Do diel sa snaží vkladať nielen fantáziu a humor, ale aj vlastné pocity či reakcie na problémy spoločnosti. Umenie by podľa neho malo človeka osloviť, vyvolať emócie a priniesť mu radosť.

Od habánskej keramiky ku kovovým plastikám

Miroslav Korčák sa narodil v roku 1956. V rokoch 1971 až 1975 študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Uherskom Hradišti, kde sa venoval tvarovaniu strojov a nástrojov. Pracoval ako priemyselný a grafický dizajnér, neskôr sa venoval aj výrobe habánskej keramiky pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Postupne sa jeho tvorba rozšírila o dekoratívnu keramiku, záhradné plastiky, fontány a od roku 2002 aj o voľné kovové plastiky. V jeho dielach sa objavujú rozprávkové bytosti, anjeli, muzikanti či abstraktné tvary.

Je dlhoročným členom Klubu výtvarníkov v Skalici a Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska. Svoje práce vystavoval doma aj v zahraničí. V máji tohto roka predstavil pri príležitosti životného jubilea výstavu Kov, keramika, maľba v Galérii u františkánov v Skalici.

Ocenenie ho motivuje pokračovať

Cenu mesta Skalica si Korčák prevzal 18. septembra počas slávnostného programu pred Skalickým jarmokom. Získal ju za významný prínos v oblasti umenia a dlhoročnú reprezentáciu mesta doma i v zahraničí.

Priznáva, že ocenenie nečakal. Veľmi si však váži, že si mesto a jeho obyvatelia všimli jeho prácu a že sa jeho tvorba dokáže ľudí dotknúť.

Počas slávnostného príhovoru prisľúbil, že chce naďalej vytvárať veľké plastiky a svojimi dielami obohacovať verejné priestory. V poslednom období sa začal intenzívnejšie venovať aj maľovaniu veľkorozmerných obrazov.

Mladým ľuďom, ktorí sa chcú venovať umeniu, odporúča, aby vo svojej záľube pokračovali. Upozorňuje však, že profesionálna umelecká dráha si vyžaduje vytrvalosť.

„Živiť sa umením je to najväčšie umenie,“ poznamenáva.

Svoj vzťah k tvorbe vystihol aj počas ďakovného príhovoru: „Umenie je potrava pre dušu.“