Povinnú vojenčinu podporuje 60 % Slovákov. Krajinu by bránila menej ako polovica
Šesť z desiatich Slovákov podporuje obnovenie povinnej vojenskej služby, no osobne by bolo ochotných brániť krajinu v prípade napadnutia iba 47 percent. Ešte menej ľudí verí, že je Slovensko pripravené na vážnu bezpečnostnú krízu alebo vojnu. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu GLOBSEC Trends 2026, ktorý skúmal postoje obyvateľov 14 krajín k bezpečnosti a obrane.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou ochotou brániť vlasť
Podľa prieskumu podporuje povinnú vojenskú službu 60 percent slovenských respondentov. Ochotu osobne sa zapojiť do obrany krajiny v prípade jej napadnutia však vyjadrilo 47 percent opýtaných.
Slovensko tak patrí medzi výnimky v medzinárodnom porovnaní. V 12 zo 14 skúmaných krajín deklarovala ochotu brániť svoju vlasť väčšina respondentov. Pod hranicou 50 percent zostali iba Slovensko a Nemecko, kde ochotu vyjadrilo zhodne 47 percent opýtaných.
V priemere všetkých skúmaných krajín by svoju vlasť v prípade útoku bránilo 62 percent respondentov.
Výsledky však vyjadrujú deklarované postoje ľudí v prieskume. Neznamenajú, že 47 percent Slovákov by bolo ochotných bojovať so zbraňou v ruke, ani že všetci ostatní by akúkoľvek účasť na obrane odmietli. Obrana krajiny môže zahŕňať aj iné než bojové úlohy.
V pripravenosť štátu verí iba pätina Slovákov
Prieskum poukazuje aj na nízku dôveru obyvateľov v pripravenosť štátu zvládnuť vážnu bezpečnostnú krízu alebo vojnu.
Za pripravené považuje Slovensko približne 20 percent opýtaných. V priemere 14 skúmaných krajín pritom pripravenosti vlastného štátu dôveruje 34 percent respondentov.
Slováci zároveň podporujú posilňovanie európskej obrany. Približne sedem z desiatich opýtaných súhlasí s tým, aby si Európska únia budovala vlastné obranné kapacity popri NATO, a približne dve tretiny podporujú vytvorenie spoločnej európskej armády.
Podpora vyšších výdavkov na obranu je však nižšia. Ich zvýšenie schvaľuje menej ako polovica slovenských respondentov. Ak by malo znamenať obmedzenie financií na zdravotníctvo alebo sociálne dávky, súhlasila by približne tretina.
Povinná vojenská služba sa skončila pred 20 rokmi
Základná vojenská služba na Slovensku skončila 1. januára 2006, keď krajina prešla na plne profesionálne ozbrojené sily.
Zrušenie povinnej vojenčiny však neznamenalo úplné zrušenie brannej povinnosti. Tá zostala zachovaná a upravuje povinnosti občanov najmä v čase vojny alebo vojnového stavu.
Podpora povinnej vojenskej služby v prieskume zároveň neznamená, že sa jej obnovenie na Slovensku už pripravuje. Výskum zachytáva postoje obyvateľov, nie rozhodnutie o zmene systému vojenskej služby.
Prieskum GLOBSEC Trends 2026 realizovala spoločnosť HarrisX od 11. do 19. mája 2026 prostredníctvom online dotazovania. Celkovo sa doň zapojilo 13 730 respondentov v 14 krajinách vrátane Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka či USA. Na Slovensku odpovedalo 1 010 ľudí. Deklarovaná štatistická odchýlka slovenskej vzorky predstavuje približne 3,1 percentuálneho bodu.
